Dr. Miloš Jesenský

Potulný hľadač večnosti

Vladimír Hanuliak

Raz dávno, približne na začiatku osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, keď mal Miloš asi desať rokov, stretli sme sa na Orave u jeho babky a mojej svokry. Na návštevu prišla aj moja mama. Jedného dňa sme sa všetci pustili do oberania dozrievajúcich ríbezlí. Ja s Milošom sme oberali jeden krík, pri vedľajšom stála, oberala a počúvala moja mama. Potom už iba počúvala. Miloš začal debatu o čiernych dierach, ktoré ho mimoriadne zaujímali a chcel sa o nich niečo dozvedieť. Potom sme prešli na iné témy a moja mama, trochu znepokojená, začala znovu oberať ríbezle, ale o poznanie nesústredenejšie. Večer si ma vystriehla, keď som bol osamote a snažila sa ma upozorniť na to, že Miloš je ešte dieťa a mal by som šetriť jeho detskú dušu a nezačínať kaziť jeho morálku „čiernymi dierami“. Zbytočne som jej vysvetľoval, že ide o vesmírne objekty a žiadne iné…

Milošov predčasný záujem o veci, ktoré jeho rovesníkov vtedy vôbec nezaujímali (a niektorých nezaujímajú doteraz), bol v jeho detstve a mladosti zdrojom večnej zábavy, milých nedorozumení a prekvapených (čo je veľmi jemný výraz) očí dospelých. Veľmi ho napríklad zaujímal nórsky cestovateľ Thor Heyerdahl a jeho objaviteľské plavby, ktorými chcel potvrdiť svoje teórie. Miloš si s veľkým záujmom prečítal knihu „Kon-Tiki“, vyrobil si malú maketu balzovej plte, a cestou z kostola na Orave (kde inde, bolo to znovu cez jeho prázdniny), sme sa o Kon-Tiki rozprávali. Susedka, ktorá kráčala spolu s nami, súhlasne prikyvovala hlavou a my sme s napätím čakali, čo z toho jej prikyvovania vylezie. Nakoniec vysvitlo, že jej sa páčili kontiky (vrkôčiky) mojej dcéry, ktoré boli naozaj pekné a nie akási plť akéhosi Thora Heyerdahla…

Nuž, Miloš Jesenský je zvláštny človek. Okrem toho, že má široké záujmy, ktoré sa pravidelne každoročne rozširujú, je predovšetkým hĺbavý, hľadajúci a niekedy aj nachádzajúci podnety, píšuci a čítajúci tvor, ktorý neúnavne smeruje k svojmu cieľu – priblížiť a spoznať nepoznané, tajomné, špekulatívne, fantazijné. Jatrí fantáziu svoju i svojich čitateľov, pretože vie, že chodenie okolo nemožného, dotýkanie sa neznámeho a tajuplného je zaujímavejšie, ako predstieraný súhlas s existujúcim. Ako každý dobrý autor tohto druhu literatúry (nazvime ju špekulatívna), si dokáže s jemnou iróniou vystreliť aj sám zo seba a niekedy aj zo seba a niekedy aj z témy, o ktorej píše.

Doterajšia tvorba Miloša Jesenského je rozsiahla – autorsky aj obsahovo. Od stručných, až fejtonistických článkov o populárnom televíznom seriáli „Akty X“, cez pútavé rozprávanie o už takmer mytologickej postave Indiana Jonesa, od záhad stredoveku až po jednu z najzlovestnejších postáv dvadsiateho storočia – Adolfa Hitlera. v podstate má jeho tvorba tri základné tématické okruhy:

• Film a televízia: mysteriózne filmy, seriály, science-fiction a fantasy filmy
• Stredovek všeobecne a jeho záhadné technológie zvlášť
• Novovek, 19. a 20. storočie so svojimi záhadami a napriek relatívne nedávnej dobe objavovanie množstva neobjasnených udalostí.

Toto členenie je veľmi úsečné a nezahŕňa ďalšie aktivity Miloša Jesenského. Preto len v stručnosti:

• články a príspevky v celoslovenských denníkoch, v periodickej a špecializovanej tla­či
• recenzie a príspevky v regionálnej tlači
• recenzie a príspevky vo virtuálnych médiách (www.putnici.sk, www.rzine.sk)
• spolupráca s rozhlasom, kde v neskorých večerných hodinách rozpráva o tajomstvách, ktoré sú napriek technickému pokroku (alebo práve vďaka nemu?) stále záhadnejšie a záhadnejšie
• spolupráca s televíziou (Jesenský okrem iného pripravil v spolupráci s kameramanom Davidom Berackom originálny projekt, ktorý vychádza zo zaujímavých a podnetných faktov, napr. Prečo nemecký režisér Murnau natáčal exteriéry svojho slávneho nemého filmu „Upír Nosferatu“ na Slovensku? a natáčal ho vôbec na Slovensku? Už dokončený dokument „Upírov návrat“ čaká na uvedenie v televízii. Dúfajme, že nie dlho…)

Napriek množstvu publikovaných kníh (ich počet už dávno prekročil prvú desiatku), článkov, rozhlasových a rozbiehajúcich sa televíznych projektov, sa nemôžem zbaviť intenzívneho pocitu, že to všetko je iba akýsi úvod, príprava, hľadanie. Zber a sústreďovanie materiálu, archivácia myšlienkových postupov a postulátov, ktoré smerujú k ničomu výsostne originálnemu, nezameniteľnému, osobnému. Ľadovec odhaľovania je stále potopený v hlbočine špekulácií, úvah a nových náhľadov. Miloš Jesenský vie, čo chce a vie, ž cesta, po ktorej už roky kráča, nie je ani jednoduchá, ani priamočiara. Spoznal to na vlastnej koži autorsky aj ľudsky. Dotkla sa ho závisť, nenávisť a iné „-iste“. Prehryzol sa cez húštiny nepochopenia, odsudzovania i odrádzania. Pamätám si, ako v začiatkoch svojich autorských pokusov obiehal a obliehal rôzne vydavateľstvá a ponúkal. Nepochodil nikde. Odmietnutia striedali „dobré“ rady vydavateľov, ktoré k ničomu nesmerovali, iba sa ho chceli čo najrýchlejšie zbaviť. Obával som sa, že sa Miloš vzdá, že nepredstieraný nezáujem ho odradí od ďalšej autorskej práce a že sa znechutený začne venovať pôvodnej profesii veterinára, ktorú vyštudoval viac z ohľaduplnosti, ako zo skutočného záujmu. Miloš ma nesklamal. Zvieratá, tie domáce, ako aj divoké nechal iným odborníkom a on sa naďalej úporne, s plným nasadením a miernou odvahou venuje písaniu, ktorým vtláča svoju a svojskú pečať do súčasnej podoby budúcej večnosti.