Dr. Miloš Jesenský

V sne slečny Lucie

Uprostred noci som sa náhle zobudil. Zdalo sa mi, že sa niečo stalo s Luciou, ale určite to bol iba zlý sen. Mohli by ste povedať, že sa naozaj nemusím obávať o mladú dámu, bývajúcu napríklad v dome oproti, vo vedľajšej ulici alebo dokonca v susednom meste. Možno ma budete chcieť upokojiť vysvetlením, že všetko je v najlepšom poriadku. V tom máte síce úplnú pravdu, ale moja Lucia žije so mnou a málokedy mi dáva dôvod na obavy. Okrem zriedkavých chvíľ, aká je práve táto, keď som doma sám a neostáva mi nič iné, než veriť sľubu, že sa vždy vráti, aj keby bola akokoľvek ďaleko.

Nahmatal som teda stolnú lampu a rozsvietil, aj keď viem, že svetlo v noci jej nerobí dobre. Tentoraz som však bol v izbe naozaj sám. Očami som blúdil po policiach plných kníh, skúmal všetky zákutia miestnosti, kde som v mysli začínal toľko ciest do neznáma, až kým sa mi pohľad nezastavil na šachovom stolíku hneď vedľa gauča s rozostavenou partiou, v ktorej čierni do svitania mlčky znehybneli v ofenzíve proti bielym, na svietiacom ciferníku budíka, zaoblenom krištáľovom poháriku na stopke a nedopitej šálke kávy.

Aby som sa rozptýlil, podoprel som si hlavu vankúšom a snažil sa počítať lesklé, kožovité listy fikusu, stojaceho v rohu. Neľahká úloha, ak uvážite, že táto rastlina mi starostlivosť a radosť zo svojho života vďačne opláca tým, že priestor vedľa pracovného stola postupne mení na takmer nepriechodnú džungľu, ktorá sa mi klenie nad hlavou vždy, keď sa rozhodnem písať.

Súbor na stiahnutie momentálne nie je k dispozícii.