Knihy

[ späť ]
Knihy  Tanec pre Popolušku

Tanec pre Popolušku

kniha – Tanec pre Popolušku

Čo robiť, keď sme sa stratili? Prečo sa musíme vyhnúť vlkovi? Môžu so Zlatovláskou starosti? Dá sa žiť so Snehulienkou v manželstve? pozvať do tanca Popolušku? Kto je princ na záchrannej výprave? Ako prebehla svadobná noc Zvieraťa a Krásky? Za čím putovalo dievča so striebornými rukami? V čom spočíva tajomstvo betlehemskej hviezdy?

Autor: Miloš Jesenský
Vydal: Miloš Jesenský 06/2010, 242 strán

Knihu „Tanec pre Popolušku“ si môžete objednať prostredníctvom mailu: jesensky@jesensky.sk.

Cena: 8,50 € (256Skk) vrátane poštovného a balného.
Spôsob platby: Tatra banka, a.s. pobočka Žilina
Číslo účtu: 261 753 57 09/1100
Poznámka: Do účelu platby napíšte Vaše meno a priezvisko

Anotácia knihy

Carl Gustav Jung kedysi napísal, že pokiaľ chce niekto interpretovať rozprávku dôsledne, berie na seba úlohu natoľko náročnú, že po jej splnení musí nastúpiť prinajmenšom na týždennú dovolenku. Nie je známe, koľko dovolenky si vybral autor tejto knihy, v ktorej ponúkol jedenásť úvah o najznámejších mýtoch a rozprávkach, ale je isté, že v nej čitateľom pripravil nejedno prekvapenie, ako v doslove napísal jeho literárny súputnik, spisovateľ Peter Kubica:

„Autor, ozvláštňujúci slovenskú, českú i poľskú literatúru témami nevšednými a vťahujúcimi do kontextu de(ji)nných udalostí, prichádza vždy s inou (pan)optikou, nabúravajúc stereo(mono)typy, ako je to aj v tretej knihe, ktorú máte práve v rukách a ktorá nadväzuje na príhody s amazonkami, rusalkami, vílami a podobnými (z)javmi. Miloš Jesenský ich stretol vždy, keď by ste to najmenej čakali. A očividne sa neopakuje, hoci rozprávky ponúkajú večnú tematiku – boj dobra so zlom, láskyplné i láskyprázdne vzťahy, trest za nečestné konanie. Interpretuje dôverne známe príbehy a mení ich na nepoznanie. Ale aj tak to mohlo byť. Možno len niekdajší rozprávkari chceli aspoň vo svojich dielach ponúkať pozitívne dianie končiace dobre, a preto upravili osudy obyvateľov kráľovstiev tak, aby naše deti zaspávali s úsmevom na perách, a nie vystrašené v tmavom kúte, čakajúc rozuzlenie tak podobné dejom doma, u susedov či v dome oproti.“

Samotný autor nás pritom presviedča, že rozprávky sú po stáročia na celom svete zázračným a bezpečným domovom, kam si všetci chodíme ukladať sny. Mali sme do neho prístup už v raných rokoch života, keď sme počúvali prvé príbehy, čím vznikol po celé generácie budovaný snový vesmír, kde možno prežívať tisíce fantázií a kde sú obsiahnuté kľúčové symboly pre hlbšie rozumové chápanie a citové vnímanie.

Recenzia knihy

Autorov rozprávkový svet

Miloš Jesenský má rozprávkový pohľad. Pozerá sa na svet, ľudí, udalosti, a vidí za nimi čarovné čistinky, zázračné bytosti a neuveriteľné príbehy. Autori zvyknú písať na začiatku svojich kníh, že všetky postavy i deje sú vymyslené, ale pri tomto spisovateľovi by som tomu neuveril. Práveže aj tie najneuveriteľnejšie súvislosti sú, pozerajúc sa jeho očami, logicky vysvetliteľné, čo dokazuje nielen vlastnými vedomosťami, ale aj svetovými autor(ita)mi a ich dielami. Úžasne bohatý vnútorný časopriestor Miloša Jesenského len znásobujú (po)tvory, ktorým venuje toľko sústredeného bádania i hádania. Sú nimi rozprávkové bytosti, dôverne známe a vracajúce nás do detstva, avšak v takom svetle, ako ich nepoznáme. Nakúkame spoločne s autorom do nepoetických či inoliterárnych osudov krások, princezien, víl a kráľovien, ktoré sa správajú nerozprávkovo. Sú z nich (ne)obyčajné ženy, prežívajúce smútky, vzťahy, závisť a podrazy.

Po knihách „Moja láska, Snehulienka“ a „Ženy chcú počuť rozprávky“ by verný čitateľ prirodzene očakával staronové príhody Miloša Jesenského, ale autor prekvapil. Vlastne ten prekvapujúci moment sa tiahne celým jeho dielom, ktoré je, vzhľadom na jeho vek, úcty(v)hodné. Od neuveriteľných tajných zbraní, vesmírnych návštev a templárskych stôp, až po alchymistické putovanie a historické súvislosti. A opantávať čitateľov sa mu darí takmer dvadsať rokov, kedysi najmä prostredníctvom stoviek článkov a dnes vďaka knihám, ktoré odovzdávajú tie najneuveriteľnejšie hypotézy usadzovaním do uveriteľných reálií a tým sa stávajú súčasťou nášho života, hoci povedzme si úprimne – koľkí z nás stretávajú snehulienky, rusovlásky, zlatovlásky a podobné lásky každodenne? Tých stretnutí iného druhu sa bežnému človeku podarí prežiť snáď len raz, či dvakrát za život, ale Miloš ich literárne zažíva často.

Autor, ozvláštňujúci slovenskú, českú i poľskú literatúru témami nevšednými a vťahujúcimi do kontextu de(ji)nných udalostí, prichádza vždy s inou (pan)optikou, nabúravajúc stereo(mono)typy, ako je to aj v tretej knihe, ktorú máte práve v rukách a ktorá nadväzuje na príhody s amazonkami, rusalkami, vílami a podobnými (z)javmi. Miloš Jesenský ich stretol vždy, keď by ste to najmenej čakali. A očividne sa neopakuje, hoci rozprávky ponúkajú večnú tematiku – boj dobra so zlom, láskyplné i láskyprázdne vzťahy, trest za nečestné konanie. Interpretuje dôverne známe príbehy a mení ich na nepoznanie. Ale aj tak to mohlo byť. Možno len niekdajší rozprávkari chceli aspoň vo svojich dielach ponúkať pozitívne dianie končiace dobre, a preto upravili osudy obyvateľov kráľovstiev tak, aby naše deti zaspávali s úsmevom na perách, a nie vystrašené v tmavom kúte, čakajúc rozuzlenie tak podobné dejom doma, u susedov či v dome oproti.

Knihu Miloša Jesenského tvoria eseje, ktoré neseje vetroplach, ale plachý autor, narábajúci opatrne so slovami, citlivo s myšlienkami a umne s citáciami, čo dokazuje jeho dlhoročný záujem, výskum krajiny Rozprávkovo. Vidí ho pritom v našej realite, hoci svojim pohľadom plným inotajov a záhad. Píše a tvorí texty, ktorých dužiny sú naplnené motívmi utrápených, utlačovaných hrdiniek, hrdinov bojujúcich so všetkými i so svojim vlastným vnútrom. Láskavo podáva neláskavé dôvetky rozprávok, ktoré sa mohli skončiť aj takto. Alebo inak. Či úplne odlišne. Závisí to však od autorov? Nepíšu sa rozprávky samé? Nežijú si lesné žienky, zakliate panny, ctihodné devy svoj vlastný život, nech si spisovatelia píšu, čo chcú? Kto dáva pečiatku zázračnej krajiny ako potvrdenia hodnovernosti a dôveryhodnosti konkrétneho deja? Dejú sa rozprávky aj v súčasnosti? Nežijeme práve teraz rozprávkové príbehy, ktoré o pár storočí budú publicisti opisovať ako časy šťastné, ktoré žijeme stále, ak sme ešte nepomreli?

Peter Kubica

aktualizácia: 06.02.2017 | počet zobrazení: 2625

počet prístupov od 10.02.2007: 711577
počet prístupov dnes: 231