Dr. Miloš Jesenský

[01x07] Ľad (Ice)

Mulder a Scullyová odhaľujú pozadie nevysvetliteľnej smrti vedeckého kolektívu na polárnej výskumnej stanici na Ľadovom myse v Arktíde spôsobenej larválnymi štádiami parazitických červov.Tvorcovia epizódy teda opäť pripomenuli starú známu pravdu, že život na našej planéte môže byť pre nás stále zdrojom najrôznejších prekvapení a záhad. V krvných vzorkách obetí Scullyová objavi v zornom poli mikroskopu čpavok a mikroskopické organizmy, ktoré podľa jej názoru predstavujú vývinové štádium parazitických červov prenikajúcich do mozgového tkaniva a spôsobujúcich u hostiteľov agresívne chovanie a záchvaty maniakálnej zúrivosti.

Samotný príbeh opäť nepostráda svoju reálnu zápletku. Dnešná biológia totiž naozaj prejavuje záujem o reliktné mikroorganizmy uväznené v ľadovej bariére. Ľadovce, ako je známe, vznikajú všade tam, kde sa sneh udrží po celý rok. Každá nová vrstva snehu stláča pod sebou vrstvy preedchádzajúce, takže asi šesťdesiat metrov pod snehovou pokrývkou nájdeme čistý ľad, v ktorom sú bublinky vzduchu staré viac ako desaťtisíc rokov. A práve ony, presnejšie ich obsah, budia záujem vedcov vyzbrojených špeciálnymi vrtákmi Vzorky ľadu sa prepravujú do laboratórií, uchovávajú v mraziacich boxoch a vyhodnocujú sa v špeciálnych zariadeniach. Z ľadu o veľkosti kryštálika cukru sa odsaje vzduch spolu s obsahom bublinky a ľad sa rozdrví špeciálnymi ihlami. Ostatné je už vecou analýzy, či už ide o zloženie vzduchu alebo obsah v podobe stôp po dávnom organickom živote.

Jeden z najcennejších výskumov realizovala medzinárodná antarktická expedícia, ktorá v roku 1989 prenikla prostredníctvom ľadoborca Polar Duke 250 kilometrov do zamrznutého Weddelovho mora, aby ako prvá preskúmala zimný život v antarktickom ľade. Expedícia sa vrátila s dôkazmi, že aj večne zamrznuté ľadovca sa priam hemžia životom.Vedci na lodi pracovali v nepretržitom režime v dnaásťhodinových smenách. Pritom sa ukázalo, že len malá časť antarktického ľadu je neživá ako kocky ľadu v chladničke. Vačšina odobratých vzoriek mala konzistenciu deravého syru a bola priam prešpikovaná otvormi a kanálikmi vedúcimi až 1,8 – 2,4 m cez plávajúci ľad do studenej morskej vody pod ním. Vnútri týchto kanálikov vedci objavili obrovské množstvo rias a baktérií. Ukázalo sa, že dokonca aj uprostred polárnej zimy, keď slnko vystupuje na oblohu len niekoľko hodín denne, existujú organizmy ktoré sú schopné zúžitkovať energiu slnečného žiarenia. Ide o riasy špeciálne prispôsobené životu pod bodom mrazu, ktoré sa v inom chladnom priestore rozpadávajú a hynú.

Nenechajme sa mýliť tým, že nebezpečný parazit, ktorého scenáristi vytiahli z klobúka – pardon, ľadu – preukázal svoju životaschopnosť tým, že efektne zdecimoval posádku základne. Niektoré organizmy totiž dokážu udržať svoje telesné tekutiny v kvapalnom stave pri teplote 20 stupňov pod bodom mrazu a menej. Veselo vegetujú i pod snehom v arktickej búrke vďak sorbitolu a glycerolu v tkanivovom moku a špeciálnym „protimrazovým bielkovinám“, ktoré absorbujú povrch ľadových kryštálikov, čím zabránia ich rastu a poškodeniu živého tkaniva.

Agresívne správanie sa infikovaných na základni pripomína produkty tej skupiny vnútorných parazitov, ktoré sa prejavujú neurotoxickými účinkami. I keď fiktívny červ možno pochádzal z inej planéty, ostáva jeho pozemské príbuzenstvo zastúpené v úctyhodnom počte. Z červov cudzopasí okolo 4000 druhov motolíc, 1500 pásomníc a 5000 nematód – skrátka celá plejáda odpudivých parazitov a ich larválnych štádií. Učebnice parazitológie sa len tak hemžia fotografiami nechutných stvorení, ktoré iba v máločom zaostávajú za efektom červa pohybujúcom sa pod kožou z dielne filmového maskéra.