V tejto časti sa stávame svedkami záhady dvoch vrážd. Za úplne identických okolností totiž prídu o život v Kalifornii a Connecticute dvaja muži v sprievode svojich osemročných dcér. Počas vyšetrovania sa Mulder zoznámi s informáciami o "Projekte Lichtfield“ pozostávajúcom z pol stovky eugenických programov, ktoré privedú na svet Adamov a Evy, ženské a mužské exempláre identických ľudských bytostí.
Možnosti génovej manipulácie už dávnejšie zakotvili na stránkach vedecko-fantastických diel – v pochmúrnej vízii „Koniec civilizácie“ popisuje Aldous Huxley sériovú výrobu „Ľudí zo skúmaviek“ napríklad už v tridsiatych rokoch. Na rozdiel od románovej fikcie si odvtedy vedci zvučných mien s takouto kacírskou myšlienkou naozaj pohrávali. Anglický genetik John Haldane, nositeľ Nobelovej ceny napríklad už v roku 1963 vážne navrhol umelo vytvorené klony človeka určených ako vesmírnych prieskumníkov pre dlhodobé kozmické programy. V súčasnosti už vývoj napreduje takým tempom, že klonovanie ľudí už nie je technologickým problémom, ale len otázkou kapitálu a etiky. Odborníci odhadujú, že klonovanie ľudí z dospelých buniek sa dá dosiahnúť v časovom rozpätí od jedného do desať rokov.
Po prvýkrát klonovali ľudské embryá dr. Jerry Hall a dr. Robert Stillmann z Univerzity George Washingtona v USA. Dospeli pritom k záveru, že ľudské vajíčko možno rozdeliť až na šesť geneticky rovnakých častí. Neskôr získali tridsaťdvabunkové zárodky, ktoré by mohli byť implantované žene s hormonálne indukovanou graviditou.
Ľudský klon by mohol v pocitoch a myslení vyzerať ako osoba z ktorej bol vytvorený, tak ako sa to stalo v tomto príbehu Aktov X. V súvislosti s tým čo sme už uviedli, sa ozrejmilo riziko plynúce z budúcej karikatúry stvorenia človeka, čiže výroby normalizovaných ľudských bytostí bez vlastnej vôle, použiteľných pre akékoľvek, a to zopakujme, akékoľvek účely. Fiktívny prípad doktorky Sally Kendrickovej sa môže totiž už v blízkej budúcnosti preniesť z filmového scenára do desivej reality. Napokon, ako sa zdá, osvietení tohoto sveta zdieľajú podobné obavy. Ľudské klonovanie bolo už totiž zakázané vo Veľkej Británii, Dánsku, Nemecku, Belgicku, Holandsku a Španielsku.
Stalo sa tak i napriek tomu, že existuje i vážne dôvody k motivácii, prečo by sa malo pokračovať v tomto druhu bádania, ktoré vyvolalo takú kontroverznú polemiku. Génové manipulácie môžu totiž poskytnúť reálnu perspektívu vysporiadať sa v dohľadnej dobe s podstatnou časťou príčin vedúcich k ľudskej neplodnosti a dedičným chorobám u ľudskej populácie. iektoré z techník tzv. asistovanej reprodukcie /populárnej u verejnosti pod predstavou „detí zo skúmavky“/ sa dnes už prevádzajú ako rutinná záležitosť /dokonca aj u nás/ na niektorých špecializovaných klinikách a pamätá na ne i sadzobník lekárskych úkonov.
Po revolučnom experimente s ovečkou Dolly, ktorý sa stal v roku 1997 skutočným hitom v oblasti biotechnológií a súčasne i jablkom sváru v diskusii o možnostiach nových genetických metód, bol doktor Ian Wilmut /duchovný otec Dolly/ presvedčený pri vystúpení americkým Kongresom, že „neexistuje dobrý dôvod pre klonovanie človeka“. Krátko nato ako sa novinári pustili loviť ďalšie senzácie, sa táto tématika opäť premiestnila z „vypchávkových“ rubrík novín a časopisov späť na stránky sci-fi románov a do vedeckých laboratórií, „teda na okraj spoločenského záujmu“, ako poznamenal jeden zo zasvätených komentátorov.
Otázka znie: Dokedy?