Mulder a Scullyová riešia spletitý prípad mladého liečiteľa Samuela, ktorý podľa všetkého používa silu svojej viery tak pre dobro, ako aj zlo. I keď sa v závere dozvedáme, že údajne obete „zázračného Samuela“ v skutočnosti zomreli na otravu kyanidmi, ktoré im v nápoji podal liečiteľov asistent „zmŕtvychvstalý muž“ Leonard Vance, ostáva za príbehom niekoľko znepokojivých otázok. Pokiaľ totiž budeme v rámci teórie o paramagnetizme považovať ľudský organizmus za energetický systém, ktorého choroby možno liečiť dotykom ruky, znamená to azda, že ho môžeme takýmto spôsobom aj poškodiť?
Aby sme sa držali toho, čo Mulder v rozhovore so Samuelom nazval „biblickou rétorikou“, môžee pokračovať slovami, že bioenergiu nám Stvoriteľ iba prepožičal pre tento život a my sme povinní ju každodenne zveľaďovať. Inak povedané: Máme bojovať dobrým slovom a nie nenávisťou. Pokiaľ však liečiteľ zámerne alebo z neznalostizneužije svoje schopnosti a emituje zlo v podobe energie, môžťe táto energia zasiahnúť pacienta takou intenzitou, že to jeho energetickú štruktúru nielen poškodí, ale celkom zlikviduje. Môže nastať energetický kolaps, srdcový šok a človek nezriedka zomiera. Aj keď sa takátoudalosť nemusí konči úmrtím postihnutého, môže pre neho znamenať zdravotné následky po celý jeho ďalší život.
Ďalšou otázkou je, či môže „zázračný liečiteľ“ svojim pacientom naozaj poškodiť. „Boh by nikdy nedovolil diablovi, aby sa stalo niečo také“, hovorí Scullyová. I keď jej veta vyznieva autoritatívne, nemali by sme na ňu až tak veľmi spoliehať, minimálne už len preto, ako sa názory na pôvod liečiteľských schopností veľmi líšia. Väčšina komentátorov sa však predsa len prikláňa k vysvetleniu o božom účinku a v presvedčení, že liečiteľ iba usmerňuje tieto sily. ďalší sa domnievajú, že liečivá sila prichádza z iného vonkajšieho zdroja, prípadne je zdrojom liečiteľ samotný. Podobne tak nevládne ani tak jednotná mienka v tom, či je alebo nie je nevyhnutná náboženská viera.
Edgar Chase vnáša do diskusie veľmi zaujímavý poznatok, ak navrhuje rozlišovať medzi bioenergetickým liečením a terapiou, kedy sa zúčastnení modlia za vyzdravenie pacienta. Rose
Gladdenová zase zdôvodňuje liečiteľstvo na princípe manipulovania s psychikou alebo aurálnymi energiami. A podobne tak hovorí cyperský liečiteľ Daskalos, ktorý tvrdí, že vidí vnútro rany a narába s duševnou predstavou, že je zahojená: „Čím je vlastne liečenie spôsobené? Je to niečo vo vnútri tela. A môžeme to úplne ľubovoľne nazývať niečím éterickým, energiou alebo magnetizmom. nech už to nazveme Boh alebo Duch svätý, je to úplne totožné.“
Etického liečiteľa by sme mali rozpoznať tak, že nevychvaľuje svoje osobné schopnosti a nerobí sa vyvoleným.Nepohŕda inými, najmä lekármi, s ktorými sa nikdy nepúšťa do konfrontácie. Svoje schopnosti využíva len na pomoc trpiacim pacientom. V súvislosti s filmovou podobou „zázračného Samuela“, prichádzajúceho k svojmu obecenstvu po červenom koberci, za spievania zboru a hlasnej trúby – pastora Hartleyho, mám nepríjemný pocit, že toto všetko sa okolo nás skutočne deje. Naozaj, kde je vlastne hranica, ktorá delí aktivity proklamované za akty viery, či náboženstva od vcelku dobre zarábajúceho showbiznisu?