Dr. Miloš Jesenský

[01x18] Premeny (Shapes)

V tejto časti odchádza nerozlučná dvojica agentov do indiánskej rezervácie v Montane, aby vyšetrila vraždu spôsobenú človekom – vlkolakom. Táto epizóda nezaprie inšpiráciu filmami s hororovou tématikou. Scenáristka Marilyn Osbornová však prišla s ničím originálnym – s legendou Veľkého Manitua, ktorá na rozdiel od toho, čo sme v mladosti čítali v mayovkách, reprezentuje zlého ducha, schopného meniť mužov na krvilačné vlčie beštie. Aby to vyzeralo uveriteľnejšie, Mulder sa odvoláva na fiktívnu expedíciu Lewisa a Clarka, ktorí vraj popísal indiánskych mužov, meniacich sa vo vlkov.

I keď nikto nepopiera významnú funkciu vlka v systéme indiánskeho totemizmu, mystického príbuzenstva medzi ľuďmi a vlkmi, vlkolactvo ako prazvláštny fenomén hlboko poznačil vývoj európskeho magického myslenia. Už antickí autori považovali vlka za „zviera strašiediel“. Človek onemel od hrôzy, len čo ho zbadal. Plínius a Herodotos píšu, že príslušníci skýtskeho kmeňa Neuroi sa raz do roka menia na vlkov, aby sa vzápätí stali ľuďmi. Stredovek zase chápal podstatu vlka ako zosobnenie zla v širokom význame slova. Pre jeho ľstivosť, divokosť a nenásytnosť ho považovali za symbol bludárstva. Stredoveké beštiáre popisujú vlka ako diabolské zviera. Oči vlčice, žiariace v temnote ako dva plamienky, zbavujú vraj človeka zmyslov, pripravujú ho ako diabol o silu kričať a brániť sa. Oči vlka žiaria, pretože „mnohé diabolské skutky ľudí oslepujú a hlúpym sa zdajú krásne a prospešné:“

Kľúčom k tejto epizóde Aktov X je však lykantropia, o ktorej nahlas uvažuje Scullyová. Ide o obsesiu jedinca, ktorý je presvedčený, že sa zmenil na vlka a ako vlk sa aj správa. V okultizme sa za vlkolaka považuje ten, kto sa prispením démonických síl mení na vlka. Premena sa najskôr deje v rovine astrálnej, potom fyzickej a je iba dočasná. V prípade indiánskych legiend ide skôr o jav „mystickej participácie“, stotožnenie sa so zvieraťom, ktoré súvisí s náboženským totemizmom, tak ako je to napríklad u afrických „leopardích mužov“, kde je táto identifikácia vyjadrená vonkajšími atribútmi a aj samotným správaním sa. Viera v premenu človeka na vlka bola v minulosti natoľko rozšírená, že v 15. a 16. storočí prenasledovali domnelých vlkodlakov s rovnakou krutosťou a tak často, ako sa konali inkvizičné procesy s čarodejnicami v Európe. Iba vo Francúzsku sa medzi rokom 1520 a 1630 údajne vyskytlo viac ako 30 000 prípadov lykantropie.

Weier napríklad zaznamenal prípad istého petra Bourgota, ktorý sa spolu s Michalom Verdungom zúčastnil zrazu čarodejníkov v lese pri Chastel Charmone. Tam sa natrel masťou, ktorú mu dal jeho skúsenejší spoločník, načo sa obaja premenili na vlkov. Obaja sa potom potulovali po okolí a napádali deti a mladé dievčatá. Inokedy sa zase sexuálne stýkali s vlčicami. Stuart Gordon úvádza pozoruhodný prípad z modernej doby. V roku 1975 sa jeden mladík z Eccleshallu vo Staffordshire bodol nožom priamo do srdca, pretože bol presvedčený, že sa mení vo vlka.

Jeho kolega zo zamestnania vypovedal, že mu mládenec pred samovraždou telefonoval a povedal, že „jeho tvár a ruky menia farbu a že sa mení na vlkolaka. potom bol chvíľu ticho a nato začal vrčať.“

Tento prípad Muldera a Scullyovej zasa patrí k nedoriešeným. Bol Lyle Parker človekom obdareným schopnosťou premeny na vlka alebo nie ? Otázka ostáva nezodpovedaná. Isté však je, že s vlkolactvom sa stretávame i v kultúrach a krajinách, ktoré vlka nikdy nepoznali…