Mulder a Scullyová pátrajú po stopách záhadného zmiznutia troch desiatok drevorubačov v Olympijskom národnom parku v štáte Washington. Postupom času sa stanú svedkami útoku obrovského roja drobného svetielkujúceho hmyzu, ktorý zo svojich obetí vysáva telesné tekutiny a zabaľuje ich do zámotkov. „V zajatí pravidelného rytmu života v meste mnohí z nás pokladajú za úplne nepravdepodobné informácie o niektorých prekvapivých faktoch a nepochopiteľných udalostiach, ktoré sa vyskytujú v prírode mimo všeobecne prijímaných predstáv“, napísal svojho času známy ruský popularizátor veda Ivan Jefremov a tieto slová sú pre dvadsiatu časť Aktov X viac ako príznačné. „Čo tu vlastne hľadáme“, pýta sa Scullyová. „Niečo zvláštne, nevysvetliteľné, nepravdepodobné“, odpovedá Mulder.
A skutočne, pokiaľ príroda nie je ani zďaleka prebádaná, môžeme od nej očakávať aj tie najmenej pravdepodobné veci a to pochopiteľne týka i hmyzu, ktorým sa scenár tejto časti tentoraz inšpiroval. Miniatúrna veľkosť jeho „výtvorov“ je vcelku namieste. Niketoré chrobáky a komáre sú oveľa menšie ako špendlíková hlavička, dokonca menšie ako niektoré najväčšie jednobunkové živočíchy. Aké prekvapenia ešte skrýva práve hmyz, ktorý tvorí 80 % všetkých druhov živočíchov ? Doposiaľ bolo opísaných okolo milióna druhov a každý rok k nim pribudne ďaľších sedem tisíc. Fosílni zástupcovia sa nachádzajú v horninách starých 300 miliónov rokov a za nepredstaviteľný čas tejto existencie sa hmyz prispôsobil takmer každému typu životného prostredia. Poznáme hmyz žijúci v snehu, v jaskyniach desiatky metrov pod povrchom alebo naopak vo výške 4800 metrov v juhoamerických Andách, v prameňoch horúcich 49oC, dokonca i taký, ktorý sa vyvíja v kalužiach nafty.
Vlastnosti hmyzích parazitov, ktoré obom agentom a ich spoločníkom pripravil hrôzyplnú noc na opustenej základni drevorubačov, sú nepochybne fantastické, avšak čo nie je medzi hmyzom fantastické? Posúďme sami: nedávno bol v Kolumbii objavený chrobák Brachinos, ktorý sa pri pri ohrození bráni vystreľovaním vricej tekutiny. V jednej z komôr žalúdka chrobáka je vodný roztok fenolu, v druhej peroxid vodíka. keď sa chrobák pripraví k „streľbe“, oba roztoky sa zmiešajú v tretej komore s okysličeným enzýmom. Pri reakcii sa potom uvoľní teplo, ktoré tekutinu privedie do varu a tá je vystrelená.
Pritom je hmyz jednou z príčin prírodných katastrof, ktoré otriasajú našou planétou. Ako príklad môžeme uviesť africké včely, ktoré priniesol v roku 1956 Warwick Kerr z „čierneho kontinentu“ do Brazílie. Zdalo sa, že sa jedná naozaj o vynikajúcu myšlienku. hoci je africká včela známa svojo divokosťou, produkuje o 30% viacej medu ako jej európska príbuzná, ktorá v brazílskom včelárstve dlho prevládala. Kerr sa domnieval, že keď skríži európske včelstvá s africkými, podarí sa mu vytvoriť miernejší druh včely so zachovanou úžitkovosťou. Namiesto toho však získal smrtonosnú včelu s takou nepríjemnou dispozíciou, ktorá pod dlhé roky ešte aj dnes ohrozuje všetko živé, ale aj zásoby potravín početného obyvateľstva v ôsmych štátoch Brazílie.Z príkladov ďalších pôvodcov katastrof môžeme ešte spomenúť komáre rodu Anopheles prenášajúcich maláriu, nájazdy kobyliek a saránč, či celú radu hmyzu, ktorý prenáša smrtiace infekčné a parazitárne ochorenia.
Táto časť Aktov X získala od ochrancov životného prestížnu Cenu ekológov.
Oprávnene.