Odveký strach z upírov, z nadprirodzených bytostí, ktoré si svoj večný neprirodzený život uchovávajú vysávaním krvi z tela svojich obetí, nie je len transylvánska legenda, ako by samohlo zdať, ale aj námet ďalšieho pokračovania seriálu. V tejto epizóde Mulder vyšetruje v Hollywoode sériu vampírskych vrážd a podlieha kúzlu tajomnej Kirsten Kilarovej, ktorá je hlavnou podozrivou v tomto prípade.
Pripomeňme, že tradícia upírov je už veľmi stará. Už na babylonských hlinených tabuľkách, kde sa upír nazýva „utuku“, stojí zaznamenané klinovým písmom: „Utuku sa priblížil k hrdlu svojej obeti.“ Nebudeme teda dlho oprašovať starobylosť tejto prazvláštnej povery i keď nemôžeme zabudnúť na slová slávneho J.J. Rousseaua, ktorý napísal: „…pokiaľ niekedy na svete existovala dokázaná a overená história, potom je to história upírov. Nič nechýba: oficiálne správy, svedectvá osôb, chirurgov, duchovných, právnikov a súdne dôkazy, ktoré sú obsažné.“
Povesti o upíroch nachádzame v takmer všetkých epochách a vo viacerých kultúrnych okruhoch. Zo staroveku sú ešte známe asýrske zobrazenia,ako i mytológia starých Indov, Číňanov, Arabov, Keltov a iných národov. Viera v upírov bola v minulosti hojne rozšírená v niektorých častiach západnej Ázie, v Haliči, Maďarsku, Valašsku, Moldavsku, Transylvánii, v českých krajinách a na Slovensku, pričom sa z nej postupom času profilovala predstava o výzore nesmrteľnej mŕtvoly, ktorá v noci opúšťa hrob, aby znepokojovala živých.
V Škótsku a Írsku si zase ľudia rozprávali o mŕtvych, ktorí sa nemôžu rozložiť, ale musia hrýzť vlastné telo a vystupovať v noci z hrobu, aby ľuďom sali krv.Napadnutí sa po smrti takisto stávali upírmi. Portugalská bruxa je zase vždy ženou, ktorá po západe slnka opúšťa svoj dom a letí v podobe nočného vtáka ponad močiare, slatiny a jazerá. Bruxy unášali a trýznili osamelých nočných chodcov a keď sa pred svitaním vracali, cicali krv vlastnému dieťaťu, pričom ho ovievali svojimi čiernymi krídlami, aby sa nezobudilo.
Vráťme sa však do súčasnosti. V posledných rokoch psychiatri dokumentovali prípady hedonického vysávania krvi v súvislosti s prapodivnými zločinmi. Išlo napríklad o opätovné preskúmanie prípadu londýnskeho umelca Johna Haigha, ktorý najskôr v malých dávkach požíval vlastnú krv, neskôr vo svojom ateliéri vraždil mužov i ženy a vysával im krv z krčnej tepny. Bol popravený v roku 1949. Iným úchylným „vampírom“ bol tzv. „dusseldorfský bes“ Peter Kurten. Najhroznejšími zločinmi si svoju cestu k šibenici vydláždil i „vampír z Galkoweku“ /predmestie Lodže/, ktorý zneužil a potom zavraždil sedem žien. Vysával im krv zo šije. Bol popravený v roku 1969 a psychiatri u neho potvrdili tzv. misogynský komplex, ktorý sa vyvinul z nenávistného vzťahu k matke, ktorá ho ako dieťa týrala.
V Nemecku boli nedávno uskutočnené výskumy, ktoré priniesli zaujímavé výsledky: osoby so znakmi „upírov“ reagovali častejšie negatívne na dotyk krížom v tyle ako osoby bez týchto znakov.
Vo svetle uvedených skutočností teda môžeme zaradiť aj námet tejto epizódy k poltergeistom, UFO, únosom a utajovaným skutočnostiam, ktoré tvoria odvrátenú, ale o nič menej reálnu stranu života. Povedané slovami bádateľa paranormálnych javov : „Aj keď máme bezpečný dom, napriek tomu si prajeme nechať otvorené okná starým hrôzam … a kto môže vôbec dokázať, že nie sú založené na zvyškoch alebo deformácii skutočnosti?“