Dr. Miloš Jesenský

[02x11] Excelsius Dei (Excelsius Dei)

Nerozluční agenti Mulder a Scullyová odhalia nadprirodzené úkazy v sanatóriu „Božia sviatosť“ vo Worcesteri, krátko potom ako je ošetrovateľka Chartersová napadnutá neviditeľnou zlovestnou silou.

V knihe „Návrat neviditeľnej sily“ poľských autorov Mareka Rymuszka a Anny Ostrzyckej nájdeme podrobne dokumentovaný prípad Karola Borka, hospitalizovaného 2. júna 1993 v jednej z varšavských nemocníc v stave ohrozenia života. Od tej chvíle sa tam začali objavovať viaceré ukážky psychokinetického fenoménu. Počas dvoch mesiacov sa obaja reportéri a ošetrujúci personál stávali svedkami, ako na internom oddelení lietali ihly, striekačky, rozbíjali sa ampulky s liekmi a spisy pacientov lietali vo vzduchu, bez akéhokoľvek podnetu človeka. Niektoré z ohybujúcich sa predmetov opisovali v povetrí fyzikálne nemožné trajektórie. Podobne ako v poslednom dieli Aktov X dochádzalo k spontánnej materializácii, z ničoho nič sa v miestnosti objavovali rozmanité predmety, ktoré krátko predtým zmizli z inej časti nemocnice …

V centre týchto úkazov bol nepochybne Karol, ktorý však v bezvedomí zápasil o život. Počas momentov, keď mohol aj rozprávať, dokázal ošetrovateľom predpovedať spontánne presúvanie sa a ničenie predmetov v okolí. Ukázalo sa, že veľmi dobre pozná celý objekt nemocnice napriek tomu, že okrem interného, kde ho priviezli v bezvedomí, nikdy nikde nebol. Napokon začal ešte súvisle rozprávať o svojich zážitkoch a pozoruhodné bolo i to, že sa vyjadroval spôsobom nezlučiteľným so svojím veľmi obmedzeným vzdelaním a slabou výrečnosťou. Neskôr Karola premiestnili do izolačnej miestnosti na neurológiu, ktorú po celý čas liečby neopustil. Obom reportérom zabránili pokračovať v stretnutiach s Karolom a tajomstvom ostalo i akej liečebnej procedúre bol podrobený. Iba z kusých informácií sa dalo usúsiť, že po nasadení silných liekov na stlmenie aktivít mozgu sa prestali v nemocnici objavovať úkazy psychokinézy. Po niekoľkých mesiacoch prepustili Karola z nemocnice do domácej liečby, ale prístup k nemu v súčasnosti rodina neumožňuje.

V súvislosti so zaznamenanými udalosťami si autori knihy „Návrat neviditeľnej sily“ kladú otázky, ktoré sú kľúčové i pre túto epizódu „Aktov X“: „Koľko je v človeku ešte života /alebo možno práve vtedy/, keď je on sám i jeho ošetrujúci lekári v súboji so smrťou nevyhnutne odsúdení k porážke , Naozaj pacient prechádzal svojím vedomím po nemocničnom oddelení, čím získaval informácie odovzdávané iným ľuďom alebo sa jeho prostredníctvom prejavovala akási cudzia bytosť ? Je možné, aby informácie o topografii nemocnice získaval z mozgu niektorého z členov nemocničného personálu ?“

A ďalej: „Mohol azda mozog umierajúceho človeka, ktorý proti všetkým medicínskym prognózam nielen prežil, ale aj k veľkému údivu lekárov vyzdravel, mohol generovať energiu, premiestňujúcu s veľkou silou predmety a stať sa aj transmiterom informácií, z ktorých prinajmenšom časť mala charakter proroctva ? A pokiaľ je to naozaj tak, ako si vysvetliť, že to bol práve mozog človeka poškodený alkoholizmom a teda veľmi vzdialeného tomu, čo nazývame ovládaním vlastného vedomia a duchovným zdokonaľovaním ? “

Táto tajomná história má teda rovnako nevysvetliteľný epilóg, čo však pre fanúšikov Aktov X, podobne ako i pre bádateľov paranormálnych javov, už nemôže byť prekvapením.