Publikácie
[02x14] Trestajúca ruka (Die Hand Die Verletzt)
V časti, ktorá patrí medzi zvlášť desivé epizódy seriálu odchádzajú Mulder a Scullyová do malého mestečka Milford Haven v New Hampshire, aby vyšetrili vraždu teenegera. Pátranie ich postupne privedie do pazúrov satanistickej sekty.
Hoci je satanizmus v súčasnosti jeden z vážnych príznakov duchovnej krízy v podobe pohŕdania spoločenskými normami a jeho obhajcovia /keďže sa nájdu i takí/ ho považujú len za akýsi svojrázny druh „liečebnej psychodrámy“, v skutočnosti sa v jeho praktickej aplikácii stretávame so zlobou, pomstychtivosťou a rozličnými deviáciami. Ako dokázali viaceré policajné vyšetrovania, sú mnohé satanistické zoskupenia v tesnom spojení s teroristami a politickými radikálmi, uskutočnujú zločinné aktivity a vykazujú patologické správanie, hraničiace až s duševnou chorobou.
Bádatelia zorientovaní v tejto problematike rozlišujú jeho tri základné formy výskytu:
- Kult Satana ako reálny, hoci pomerne zriedkavý druh náboženského aktivizovania sa.
- Satanistickú mágiu, ako druh praktickej čiernej mágie.
- Satanizmus, ako druh idealizovaného kultu, ktorý je vo väčšine prípadov pestovaný ako dekorúčelovo ritualizovaných sexuálnych praktík.
V priebehu deja sa stretávame s motívom čiernej omše. Táto je chápaná buď ako liturgický výraz satanistických spoločenstiev alebo tiež ako kolektívna evokácia démonických síl, ktorá má svoj historický pôvod v sexuálno – magických rituáloch niektorých gnostických siekt.
Temné, démonické podtóny zaznievajú aj v názve „Crowleyskej strednej školy“, ktorú Mulder a Scullyová navštívia. Má to byť zrejme pripomienka na britského mága Aleistera Crowleyho /18755 – 1947/, ktorý sa natoľko preslávil svojím škandalóznym životom, že sám nosil na vizitkách Titul „Šelma“ a vyslúžil si označenie „najviac spustnutého muža na svete“.
Osviežujúcim momentom tohoto dielu je dážď žiab bombardujúci dáždniky oboch agentov. Niečo podobné bolo dokumentované v komplexe javov označovaných v anglicky hovoriacich krajinách ako „fafrothskies“ /termín odvodený z výrazu „falls from sky“ – "pády z oblohy“./ Dôkaz o tom, že z neba môžu padať naozaj aj veci, pre ktoré veda zatiaľ nenachádza vysvetlenie, predstavuje i spŕška živých žiab, ktoré v roku 1939 dopadla vo Wiltshire /Anglicko/ v takom množstve, že nimi boli pokryté ulice a nedalo sa po nich chodiť bez toho, aby človeka nestúpil na niektorého z týchto obojživelníkov. Jedna zo svedkýň 27. júla 1979 pre „Bedforshire Times“ povedala:
„Presný dátum si síce nepamätám, ale muselo to byť niekedy v júli 1979.Bola nedeľa a pršalo po celý deň. Padal lejak a fúkal vietor Aj na druhý deň bolo mokro. Na dvore pred domom mám ohradený priestor pre svoju mačku a tam som na dlaždičkách uvidela niečo, čo na prvý pohľad vyzeralo, ako napoly vyrastené pulce. K môjmu prekvapeniu to však boli samé malé žabky. Povedali sme si doma, že v nedeľu asi museli padať žaby. Koncom týždňa som chcela v záhrade kosiť trávnik. Nestačila som žasnúť, pretože tráva bola úplne pokrytá malými zelenými a čiernymi žabkami a na kroví viseli ikry. Spolu s vnúčatami sme žabky opatrne pozbierali a odniesli do bezpečia. Urobili sme im prístrešok a celé leto sme ich pozorone sledovali. Vlani /1980/ nám už z nich ostali len tri, tie však dorástli do normálnej veľkosti.“
V priebehu októbra a novembra 1987 takisto padali počas hustého dažďa z oblohy malé ružové žabky: „Narážali do dáždnikov, padali na chodníky a po stovkách odskákali do neďalekých potokov a záhrad“, popisoval Daily Mirror.
Tento bizarný jav nie je dodnes uspokojivo vysvetlený a zdá sa, že hospôsobuje niečo oveľa podivnejšie ako obyčajná gravitácia.
počet prístupov dnes: 233