Mulder a Scullyová sa pohybujú po imigračnom tábore pre haitských utečencov vo Folstone v Severnej Karolíne, kde sa odohrala celá séria záhadných úmrtí spôsobených kultom vúdú.
Samotné slovo vúdú pochádza zo západoafrickej jazykovej oblasti a znamená asi toľko čo „boh“, „duch“ alebo „sväté predmety“. Za jeho kolísku treba považovať Togo a Nigériu. odtiaľ sa vúdú dostalo importom černošského obyvateľstva do niektorých oblastí Severnej Ameriky, dalej na Haiti, Kubu a potom do Brazílie a inde, kde vznikli jeho ďalšie varianty – macumba, candomblé a umbanda.
Viacerí znalci už poukázali na to, že hoci má vúdú svoje vlastné mystériá, dogmy a rituály, na Haiti a v priľahlých oblastiach došlo k zvláštnemu spojeniu vúdú a katolicizmu. Obrazy katolíckych svätcov sa nachádzajú vo väčšine svätostánkov /oumhor/ a stotoňujú sa s jednotlivými postavami panteónu kultu. Tak napríklad svätý Patrik, ktorý podľa legendy vyhnal hady z Írska, sa nazýva Damballah, hadí boh, Ján Krstiteľ sa stotožňuje so Shangom, bohom hromu a tak podobne.
Kňazi kultu označovaní ako houngan sa zaoberajú čarodejníctvom za pomoci magických nástrojov, zaklínacích formúl a litánií k najrôznejším svätým. Ťažisko aktivity však spočíva v kolektívnych ceremoniálnych spevoch, keď sa účastníci kultu dostávajú prostredníctvom krvavých zvieracích obetí, tanca a recitovania do extázy, považovanej za posadnutosť nadprirodzenou bytosťou – loa.
Vúdú je však tradične spájané s temnými praktikami „kultu mŕtvych“ pod patronátom „Baróna Samedina“, Pána cintorínov a čiernej mágie. Tá sa praktizuje na privolanie choroby alebo smrti nepriateľa, ale aj ako zákrok oživenia mŕtvol – zombie. Tento termín je odvodený od afrického slova „zumbi“, ktoré v Kongu označuje fetiš a v Dahome sa vzťahuje na boha-proroka.
O schopnosti haitských kúzelníkov vytvoriť zombie z človeka sa veľmi dlho pochybovalo, ale dnes už je takmer jasné, že to nebude iba výmysel. Čarodejník podá vyhliadnutej osobe určitú drogu často veľmi rafinoavným spôsobom, kedy ju napríklad vysype do blata pred dvere chatrče obeti, ktorej sa vstrebe do tela cez holé chodidlá. V nasledujúcom stave klinickej smrti je zdanlivý nebožtík pochovaný, neskôr exhumovaný a oživený aplikáciou protijedu v podobe kaše zo zemiakov a durmanu, obsahujúcom ako účinnú látku daturin.
Oživenie nie je nikdy úplné: poškodenie mozgového tkaniva je zvyčajným, avšak pre kúzelníka žiadúcim výsledkom. Oživené „mŕtvoly“ sa podobajú na bezduché automaty bez vlastného myslenia a vôle a sú používané na ťažké práce. na svoj predošlý život a rodinu si nedokážu spomenúť a preto sa nikdy nepokúšajú o útek. Podmienkou však je, aby zombie nikdy neochutnal soľ – tá totiž údajne spôsobí, že precitnea z poznania vlastného stavu si privodí afekt, v ktorom spravidla zavraždí prvého človeka v blízkosti ako pôvodcu svojho nešťastia.
Nakoniec sa podarilo identifikovať i drogu používanú k „výrobe“ zombie. Išlo o zvláštnu zmes sekrétov ropuchy, rozdrvených ľudských kostí a istého druhu morskej ryby, obsahujúcej účinnú látku tetradiotoxín s paralytickými účinkami na organizmus. Túto rybu nazývajú v Japonsku „fugu“ a pokladajú ju za veľmi účinné, hoci nebezpečné afrodiziakum. Zvlášť školeníkuchári ju pripravujú tak, že gurmáni si na nej pochutnávajú ako na surovej. Pokiaľ by sa kuchári pri príprave zmýlili, svojich hostí otrávia alebo ich … premenia v zombie!