Dr. Miloš Jesenský

[04x19] Synchrónia (Synchrony)

Pri tragickej nehode zrazí autobus mladého vedca, kolegu Dr. Jasona Nicholsa, ktorý pracuje na tajnom vojenskom projekte týkajúcom sa kryobiológie. Pred týmto nešťastím varuje oboch mužov neznámy starec, ktorým je samotný Nichols vracajúci sa z budúcnosti, aby zavraždil seba a svojich spolupracovníkov. Týmto spôsobom chce zabrániť vlastnému objavu, ktorý ho má v budúcnosti priviesť k technológii cestovania v čase pri bode absolútnej nuly.

Ide o príbeh, ktorý vychádza z témy narušenia kauzálnych zťahov pri cestovaní v čase a vytvárania časových paradoxov. Táto téma fascinovala vedcov a autorov science – fiction už oddávna. Čo sa stane ak nejakým spôsobom zasiahneme do minulosti? Niektoré názory také zásahy prakticky odmietajú pripustiť a tvrdia, že „časopriestorové sily“ neumožnia žiadnu zmenu reálnych skutočností. Iní zase vytvárajú hypotézy o „vyrovnávacích mechanizmoch“, keď je zásah síce možný, ale ďalší vývoj sa mu prispôsobí, a tak sa dospeje k rovnakým následkom ako v stave, ktorému nepredchádzala zme­na.

Väčšina autorov však vytvorila nasledujúce modelové situácie:

• Každý zásah do minulosti sa prejaví závažnými zmenami v ďalšom vývoji.
• Každý zásah do minulosti mení nasledujúci vývoj, ale keďže reálne skutočnosti nemožno meniť v okamihu zásahu, vzniká akási križovatka – alternatívne svety – jeden svet pokračuje ako predtým, druhý sa vyvíja inak.

Pokúsme sa predstaviť si, ako sa cestovateľ v čase objaví medzi trúchliacimi pozostalými na vlastnom pohrebe, potom sa vráti späť a v pokoji zomrie. V deň svojho pohrebu sa objaví na cintoríne, aby oplakal sám seba, vráti sa, žije, zomrie a v deň pohrebu je zase medzi smútočnými hosťami…

Peter Haining, ktorý je zostavovateľom antológie „Cestovanie v čase“ ponúka recept, ako sa možno stať sám sebe starým otcom aj bez cestovania v čase v zmysle narážky, ktorú vyslovuje pred Mulderom Scullyová: „Najprv sa musíte oženiť so ženou, ktorá má peknú dcéru. Váš otec, ktorému sa vždy páčili pekné dievčatá, sa zblázni do vašej nevlastnej dcéry a ožení sa s ňou. Stane sa vaším zaťom, zatiaľčo vaša nevlastná dcéra sa vám stane macochou, pretože je ženou vášho otca. Potom vaša žena porodí syna: vášho syna, ktorý je zároven aj bratancom vášho otca a – ako brat vašej nevlastnej matky – aj vaším strýkom. A aby všetkému ešte nebol koniec, vášmu otcovi a vašej nevlastnej matke sa tiež narodí syn. Ich syn je zároveň aj váš brat, aj vnuk. V tejchvíli sa vaša žena, pretože je matkou vašej nevlastnej matky, stáva vašou starou mamou, kým vy ste aj jej manžel, aj jej vnuk. A pretože manžel vašej ženy by mal byť starým otcom jej vnuka, vy ste jeho, a teda svoj – starý otec!“

Pokračovať už nemá zmysel a my môžeme – k zúfalstvu matrikárov – iba konštatovať, že časová slučka a časové paradoxy môžu byť nielen zdrojom značných problémov pri určivaní času, ale často aj v príbuzenstve a vo vlastnej identite.