Na toalete dispečingu transkontinentálnej pošty v Desmonde vo Virginii objavia mŕtve telo zamestnankyne Jane Brodyovej. V priebehu vyšetrovania Mulder zisťuje, že sa stala obeťou útoku smrtiacich včiel a že vyšetrovanie tohto a podobných prípadov marí niekto z vplyvných kruhov. V tej chvíli však netuší, že o odstránenie dôkazového materiálu včítane tela obete sa postaral jeho šéf – asistent riaditeľa Walter Skinner a to na priamy príkaz Muža s cigaretou.
Tieto zvláštne včely, za ktorými sa skrýva smrteľne nebezpečný hybrid Apis mellifera adansonni, ktorý vznikol krížením európskej a africkej včely sme v súvislosti s jednotlivými prípadmi Aktov X spomínali už niekoľkokrát. Okrem nich sa stali námetom knižného bestselleru Arthura Herzoga „Roj“ z roku 1974 ako i katastrofického amerického filmu „Smrtiaca invázia: Útok vraždiacich včiel“ o devätnásť rokov neskôr, ktorý vrelo doporučujem všetkým, ktorý si nevedia urobiť predstavu o veľkosti hrozby, ktorú predstavuje hybrid adansonni a neuvážené zásahy do genómu živých organizmov.
Napriek tomu, že existuje okolo dvadsaťtisíc druhov včiel, zaberajú na stupni nebezpečnosti prvé miesto tie agresívne, africké. Tieto, ktoré podobne ako človek pochádzajú pôvodne z východnej Afriky boli útočné pravdepodobne už na počiatku svojho vývoja, ktorého kontinuitu chceli udržať terorom troch svojich potencionálnych nepriateľov. Prvým z nich je druh afrického vtáka Indicator indicator, ktorý vyhľadáva prirodzené úle včelstiev. Živí sa včelím voskom, ale keďže sa k nemu sám nedostane, spolupracuje s mravcožrútom. Vták navedie mravcožrúta k úľu, kde si tento natrie pižmom zhrubnutú časť kože chrbáta, ktorá má asi dvanásť centimetrov v priemere. Vtedy včely rozzúrené pachovým vnemom budú útočiť na časť natretú pižmom, teda na miesto, kde nemôžu mravcožrútovi ublížiť. Potom vnikne do úľa a vyjedá med. Keď ho skonzumuje, včely obvykle po čase uhynú a vosk v úli ostane vtákovi.
O človeku ako o nepriateľovi divých včiel sa netreba veľmi rozpisovať, stačí iba konštatovať, že v boji o prežitie s trojicou svojich nepriateľov africké včely najhuževnatejšie bojujú práve s človekom.
V Biblii sa v knihe Izaiáša dočítame. „V ten deň zapíska Hospodin na muchy, ktoré sú na konci egyptských riek, a na včely, ktoré sú v asýrskej krajine“. Z tejto metafory, i z toho, že sa medzi obidva druhmi kladie znamienko rovnosti môžeme dedukovať dávnu vieru, že nielen muchy, ale aj včely považovali za nepríjemný hmyz a prenášačov chorôb. Toto tvrdenie skvele korešponduje s Mulderovým zistením, že geneticky mutované včely majú roznášať vírus nebezpečnej nákazy.
Scéna, v ktorej zaútočia včely na deti v materskej škôlke a ich učiteľku nie je ani zďaleka zveličená. Ako ukážku citujem krátku správu použitú v Herzogovej knihe o nudistoch napadnutých rojom včiel v kalifornskom letovisku Big Sur: „Pozornosť novín sa upäla na nahotu a ani nepomyslela na príčinu, pre ktorú včely na nich zaútočili. Nudisti ležiaci na skalách sa totiž ponatierali krémami a olejmi, ktorých sladká vôňa zrejme privábila celý roj včiel. Hneď sa ukázalo, aké sú šaty potrebné na zahalenie intýmnych častí tela. Na skalách boli šiesti ľudia a namiesto vlastnoručného boja so včelami sa zhŕkli dohromady, aby si tak ochránili najzraniteľnejšie miesta, a potom ustúpili. To zachránilo život štyrom z nich. Nepomohlo to však dvom nudistom, ktorí odpadli na skalách.“