Publikácie
Akty X: Boj o budúcnosť
Strhujúci dej filmového príbehu, ktorý vrhá agentov Muldera a Scullyovú, práve tak ako aj ich fanúšikov priamo doprostred urputného boja o budúcnosť nezačína náhodne. Po smrtiacom súboji jaskynných ľudí s mimozemským parazitom sa o tridsaťtisíc rokov nato infikujú ich pozostatkami chlapci, ktorí sa vyberú preskúmať otvor neznámej jaskyne na predmestí súčasného Dallasu. Pri záchranných prácach sa dalšími obeťami stávajú požiarnici a členovia záchranného tímu. Príchodom kolóny áut bez poznávacích značiek, špecialistov v skafandroch a príletom čiernej helikoptéry so zlovestným „Mužom s cigaretou“ sa opäť rozohráva špinavá spravodajská hra. V nej sa nielen likvidujú dôkazy o riskantnom výskumnom projekte , ale svoju úlohu zohrajú i bombové útoky, vraždy a vedomé zastieranie pravdy. Pravda nevyjde najavo ani tentoraz, aj keď sa Fox Mulder a Dana Scullyová objavia na filmovom plátne prvýkrát.
GENETICKÁ ČASOVANÁ BOMBA
Filmový prológ spočívajúci v nerovnom súboji dvojice praľudí s cudzou formou života prežívajúcou v jaskynnom labyrinte hlboko pod ľadovými pláňami pravekého Texasu je prvou výzvou na zodpovedanie otázky, či sa takéto stretnutia mohli v dávnej minulosti skutočne odohrať. Zástancovia myšlienky o dávnej prítomnosti mimozemskej rasy na našej planéte sa domnievajú, že hypotézy o pôvode človeka v dôsledku zásahu predstaviteľov inej, kozmickej civilizácie do genofondu najvhodnejších kandidátov spomedzi primátov sú rovnako pravdepodobné, ak nie pravdepodobnejšie ako iné teórie hovoriace jazykom učebnicovej vedy o vzniku a vývoji ľudského druhu. Schéma klasickej „kozmickej hypotézy“, ktorej najznámejším zástancom sa stal švajčiarsky bádateľ Erich von Däniken je v hrubých rysoch nasledujúca: pred tisícročiami pristála na našej planéte expedícia vyslaná nejakou rozvinutou vesmírnou civilizáciou. Priletela s cieleným plánom ingerencie genetického kódu najrozvinutejšej bytosti na Zemi, aby urýchlili jej vývoj. Zem bola predtým dlhší čas pozorovaná a skúmaná a mimozemšťania pristúpili k realizácii svojho poslania s detailne vypracovaným plánom.
Čo nasledovalo potom, bude predmetom ďalších hypotéz. Možno, že sa genetický experiment mimozemšťanov podaril a keď človek dospel do svojho konečného štádia, uznali jedincov nášho druhu za schopných samostatného života a preto Zem navžedy opustili. Ďalšia varianta hovorí o tom, že niektorí z prišelcov na našej planéte ostali a naďalej modifikovali nový druh. Mohol nastať napokon i ten prípad, že sme dostali do vienka iba obmedzenú samostatnosť, čo naprogramovali na tisíce rokov dopredu a sami si vyhradili právo kontroly a pozorovania, čím našu Zem premenili na ratitnú ukážku kozmickej zoologickej záhrady.
OKUPÁCIA ZEME ZAČALA
V záverečnom dialógu s Mulderom „Muž s pestovanými rukami“
odkrýva pozadie celosvetového sprisahania, ktorého cieľom je utajovať
svetovej verejnosti pravdu o prítomnosti mimozemskej formy života, ktorý
hrozí zotročením celého ľudstva: „Jednoduchá, nezničiteľná forma
života. Neporaziteľný kolonizátor. Žije niekde v podzemnej jaskyni,
pokiaľ nezmutuje. A potom zaútočí. AIDS, Ebola, to všetko sú len
evolučne učinení novorodenci. Tento vírus chodil po zemi v dobe, kedy po
dinosauroch nebolo ešte ani stopy.“
Je napochybne zaujímavé vypočuť si odpoveď na Mulderovu udivenú otázku:
„Čo tým chcete povedať, že chodil?“
„Tu ich máte, tých svojich mimozemšťanov. Prišli na túto planétu pred
miliónmi rokmi a zase ju opustili. Ale tí, ktorí zostali, hibernujú už od
poslednej doby ľadovej pod zemou v patogénnej forme. Čakajú, až sa
mimozemšťania vrátia, aby túto planétu kolonizovali a potom sa budú
rekonštituovať. A nás budú používať ako hostiteľský organizmus.“
V skutočnosti naozaj disponujeme indíciami, že ktosi na našej planéte chodil ešte dávno pred dinosaurami. Tento udivujúci fakt potvrdzuje i senzačný objav amerického geológa amatéra Williama Meistera, ktorý sa 3. júna 1968 vybral spolu so svojou rodinou a priateľmi na pátranie po fosílnych zvyškoch na okolí Antelope Springs, 43 kilometrov od Delty v štáte Utah. Po poklepe geologickým kladivkom sa pred jeho očami odrazu odlúpila vrstva horniny „ako otvorená kniha“ a v nej – ako sa šokovaný nálezca očividne presvedčil – sa nachádzali odtlačky ľudských nôh, stopy pravekého človeka, ktorý dokázateľne nosil obuv! Odtlačky prstov neboli totiž vôbec viditeľné, podobne ako i päta a klenba chodidla, ale zato zreteľné kontúry zašpicatených topánok 32,5 cm dlhých, 11,25 cm širokých, v pätách len 7,5 cm. O tom, že sa tu odtlačila noha svedčili i neklamné príznaky rozdielneho tlaku na podložku: päty boli vtlačené hlbšie jako špičky.
STOPY VEDÚCE DO MINULOSTI
Odtlačky topánok nepatrili do zbierok Williama Mesitera, ale i tak si ako nadšenec geológie nepochybne prišiel na svoje: ľavá noha podpätkom evidentne rozšliapla trilobita, ktorého zvyšky, ako aj odtlačky chodidiel boli skamenené. Od roku 1968 si senzačný nález prezrelo mnoho vedcov, ale nikto nad ním neskrýval obrovské rozpaky. Geológovia zaradili fosíliu jednoznačne do obdobia kambria, čo potvrdili i ďalšie dva odtlačky nôh na tej istej lokalite.
Položme si však otázku: koho topánka pred 440 miliónmi rokmi zašliapla na tomto mieste trilobita? Netradiční bádatelia prehistórie dokonca tvrdia, že hekatombu obrovských veľjašterov zapríčinili samotní genetici z kozmu, pre ktorých bolo dôležité, aby pestovali rôzne formy života počas vopred premysleného plánu. Ak hrozilo, že planétu ovládne nevítaný druh, ktorých bude ohrozovať iné, rozhodli sa ho zničiť. „Dnes vieme, že postrek vírusmi, pôvodcami infekčných ochorení u ľudí a zvierat, u rastlín a baktérií mohol razom vyhubiť všetky druhy veľjašterov“, hovorí k tejto téme už spomínaný Erich von Däniken. Môže v tom spočívať rozlúštenie hádanky náhleho vymiznutia celých živočíšnych skupín? A môže byť to isté i zdôvodnením pádu neandertálca, ktorý ešte pred päťdesiattisíc rokmi držal pevne v rukách žezlo ľudskej evolúcie a jeho vytlačenie z trónu nadvlády moderným typom človeka Homo sapiens sapiens?
Nech je už odpoveď akákoľvek, vidíme, že sa v tomto prípade naozaj mohla využiť elementárna, mimozemská forma života ako príprava pre kolonizáciu našej planéty inými, vyspelejšími druhmi. Pokiaľ podľa vzoru Muldera a Scullyovej pripustíme možnosť o kontaktoch praľudí s mimozemšťanmi, ktoré podľa úvodnej sekvencie ich prvého filmového debutu nemuseli, alebo presnejšie, nemohli byť idylickou selankou, priateľským stretnutím dvoch odlišných kultúr, mali by sme sa pustiť do pátrania tam, kde príbeh scenáristu Chrisa Cartera začína – hlboko pod zemou, v jaskynných priestoroch a v dobe pred niekoľkými desiatkami tisíc rokov. Odpoveď sa teda nachádza na kresbách znázorňujúcich podivné bytosti a záhadné tvory, ktoré boli objavené v juhofrancúzskych jaskyniach a pochádzajú z doby ľadovej.
MIMOZEMŠTANIA Z DOBY ĽADOVEJ?
Najviac tajomné vyobrazenia zo všetkých umeleckých foriem praveku nájdeme v Pergousete a pozostávajú z jemných čiar vyrytých do podkladu technikou, ktorá sa úplne zaobišla bez farieb. Sedemdesiat metrov od vstupu do pretiahnutej šachty sa začína podzemná galéria z doby ľadovej vcelku realisticky zobrazením známych druhov zvierat. Príšery akoby z iného sveta sa nachádzajú ešte hlbšie v jaskyni a vidieť ich iba vtedy, ak na ne namierime kužele svetla výkonných bateriek a smerom dovnútra sú čoraz podivnejšie. Bizarné tvory sú predmetom natoľko zvláštneho zobrazenia, že naozaj vyzerajú akoby pochádzali z inej planéty, či akéhosi zooparku šialených demiurgov. V zadnom trakte sa rytiny čoraz viac rozplývajú, až nakoniec prechádzajú do chaotickej spleti čiar, ktoré akoby znázorňovali chaos v hlbinách zeme.
Koho vlastne pravekí umelci zobrazovali? A čo ich viedlo k tomu, aby s takmer vyvrátenými rukami vyzdobili odľahlé kúty tesných a vlhkých jaskýň, do ktorých neprenikol ani lúč denného svetla, znázornením životných foriem, ako vystrihnutých z delirického sna?
Francúzsky bádateľ Aimé Michel uvádza celkom sedemnásť miest vo Francúzsku a Španielsku, kde možno na skalných stenách pozorovať rytiny „lietajúcich tanierov“ a takisto aj tvárí „hostí z vesmíru“. Tieto vyobrazenia vznikli asi pred desať až tridsaťtisíc rokmi. Samotný Aime Michel o tom hovorí: „Paleolitickí umelci vytvárali presne to, čo vytvoriť chceli. A my im musíme veriť. Keby títo tvorovia nič nepredstavovali, mohli by sme si dnes položiť otázku – prečo umelci, ktorí sú v iných oblastiach tak silne realistickí, popustili svoju fantáziu presne tak, že precízne stvárnili to, čo za pätnásť až dvadsať tisíc rokov musela uznať ako fakt aj správa Condonovej komisie?“
A tu sme už nepochybne na parkete, ktorá je v televíznom svete seriálu Akty X vyhradená pre hľadanie pravdy špeciálneho agenta Foxa Muldera. Hľadanie súvislostí v jeho štýle môže v mnohých momentoch nadobúdať charakter bizarnosti, avšak v prípade týchto jaskynných malieb z doby ľadovej môžeme sotva poprieť, že ide o snahu zobraziť to, čo dnes nazývame neidentifikovateľnými lietajúcimi objektami. Kresieb je napríklad iba v oblasti Combarelles /Dordogne/ asi na dvanásť tisíc, v Pech Mere okolo pätnásť tisíc. Na oboch lokalitách môžeme na skalných kesbách objaviť rovnaké tváre, s charakteristickou špicatou bradou, šikmými očami a chýbajúcimi ušnicami, ktoré naliehavo pripomínajú bytosti z moderných správ o UFO.
Ak je to teda naozaj tak, môžu archeologické objavy v budúcnosti vzbudiť pozornosť nielen všetkých univerzitných bádateľov prehistórie, ale aj tých, ktorí sa snažia zodpovedať mučivú otázku o možnosti života vo vesmíre a pochopiteľne – i záujem špeciálnych vládnych agentov. V pátraní po mimozemských indíciách v jaskyniach praľudí môže mať obrovskú cenu čokoľvek – maľby, rytiny, nahrubo vytesané plastiky a nástroje, práve tak ako i fosílie, rozdrvené úlomky kostí a zubov, práve také, aké Scullyová skúmala pod mikroskopom vo Forenznom laboratóriu v texaskej centrále FBI v Dallase.
VÍRUSOVÝ HOLOKAUST
Na rozdiel od hypotézy, že mimozemskí návštevníci genetickými manipuláciami urýchlili biologický vývoj smerujúci k civilizačnému progresu, aby ľudstvo nastúpilo cestu k plnoprávnemu galaktickému spoločenstvu, ponúkajú tvorcovia Aktov X oveľa desivejšiu predstavu. Podľa nej mimozemšťania vytvárajú ľudskú populáciu bez ambícií akcelerácie vývoja vedúceho k vzniku inteligencie a celý proces plánovitého tvorenia smeruje iba k jednému – k budúcej výmene vlády nad našou planétou. V zmysle tézy „My sme vás vytvorili a my vás aj zničíme“ zanechali medzi nami svojich záškodníkov, ktorí hibernujú pod zemou v patogénnej forme a čakajú na návrat mimozemšťanov, aby mohli Zem kolonizovať, pričom – aká hrôza!- použijú ľudí ako hostiteľský organizmus.
Záverečný dialóg Muldera s členom Tieňového syndikátu prezrádza, že táto skupina sústredila v rukách obrovskú moc skutočných vládcov sveta. Tú však získajú iba vďaka celosvetovému sprisahaniu, počas ktorého tajne vyjednávajú a spolupracujú s mimozemskými kolonistami, aby sa zachránili. V tomto ohľade predstavuje film hĺbkovú sondu do sprisahania, akú by ste márne hľadali v mytológii predošlých epizód televízneho seriálu.
Prišelci z vesmíru sa v prípravách na inváziu nezaobídu bez kolaborantov, ktorí vytvárajú skupinu Tieňového syndikátu. Prostriedkom kolonizácie sa totiž stáva diseminácia patogénu, ktorý napadá centrálny nervový systém ľudí a kontroluje ich správanie. Fanúšikovia Aktov X ho z televízneho seriálu poznajú ako „čierny olej“, polotekutú hmotu prenikajúcu do hostiteľa niektorým z telesných otvorov. Jeho obete strácajú svoju ľudskú identitu po stránke biologickej, ako aj psychickej a stávajú sa tak poslušným nástrojom v dobyvačnom pláne votrelcov.
V programoch čiernych projektov realizovaných na bezmenných tajných základniach v púštnych oblastiach USA bol uskutočnený transgénový prenos, počas ktorého boli vytvorené rastliny produkujúce peľ s umelo upraveným genetickým kódom pre prenos mimozemského organizmu. Tým sa mali na pokusných poliach infikovať milióny včiel, ktoré mali v deň D vyletieť z kupolí tajných základní a rozniesť nákazu po celej krajine, ako dôležitý prostriedok pre repopuláciu planéty.
AGENTÚRA NÁRODNEJ KATASTROFY
Zatiaľčo televízny seriál charakterizuje Tieňový syndikát prostredníctvom jeho zdanlivej všemohúcnosti, film konkrétne menuje jeho nástrojom Federálny úrad pre mimoriadne situácie /Federal Emergency Management Agency/ známeho pod okrídlenou skratkou F.E.M.A.. Prvé indície o zapojení tejto agentúry do kauzy bombového atentátu na federálnu budovu v Dallase poskytuje Mulderovi konteroverzný doktor Kurtzweil, ktorý ho informuje o tajných karanténnych priestoroch pre obete mimozemského parazita z Blackwoodu.
Zdá sa, že aj tentoraz Chris Carter trafil do čierneho a to tým skôr, že až do polovice osemdesiatych rokov o tejto inštitúcii vedel i v Amerike málokto. V roku 1984 však v radoch verejnosti vyvolal škandál článok reportéra Jacka Andersona, ktorý v ňom odhalil, ako F.E.M.A. postupne pripravila alternatívu právneho systému a hodlá ho zaviesť do života. Tá by v prípade národného ohrozenia umožnila „zavesiť na klinec Ústavu a Deklaráciu práv, účinne zlikvidovať súkromný majetok, zakázať prevádzanie nezávislej činnosti a úplne strčiť Američanov do pekla totality“. Ako napísali niektorí americkí publicisti, v každej banánovej republike, ktorá má aspoň trochu úcty k sebe samotnej, by tento dokument oprávnene nazvali plánom štátneho prevratu. Naproti tomu F.E.M.A. úplne nevinne označila návrh za „plán týkajúci sa národnej bezpečnosti“.
„Je vám známe, aké sú skutočné úlohy Federálneho úradu pre
mimoriadne opatrenia?“, pýta sa doktor Kurtzweil Muldera, krátko potom, ako
sa stretnú v tmavej uličke na Dupont Circle a vzápätí si aj sám
odpovedá:
„Existencia F.E.M.A. dovoľuje, aby Biely dom v dobe celonárodnej
výnimočnej udalosti pozastavil platnosť ústavy. Umožňuje nastoliť vládu
nevzišlú z volieb. Premýšľajte o tom, agent Mulder… časový
harmonogram už existuje. Bude to v dobe dovoleniek, ked sú ľudia mimo
domova. Až budú naši volení zástupcovia niekde v nejakom letovisku alebo
v zahraničí. Prezident vyhlási stav ohrozenia a všetky federálne úrady,
celá štátna správa bude podliehať Federálnemu úradu pre mimoriadne
opatrenia. Pod F.E.M.A., agent Mulder. Pod tajnú vládu.“
Pokiaľ budeme konfrontovať scenár Aktov X s realitou, nepochybne narazíme na mimoriadne zaujímavé skutočnosti. Návrhy opatrení, ktoré vo svojom článku o temnom pozadí činnosti F.E.M.A. uviedol už spomínaný Jack Anderson približujú Spojené štáty ku krajinám s policajným režimom. Koncepcia plánu označeného ako „Defences Resourses Act“ dávala prezidentovi faktické právomoci diktátora včítane cenzúry a embarga na informácie, zákazu štrajkov a zhromaždení, znárodnenia priemyslu, zabavenia súkromného vlastníctva za účelom „národnej obrany“ a takisto i prísne sankcie voči porušiteľom loajality k štátu.
Aby boli dokumenty „Defence resources Act“ kompletné, pripravili experti F.E.M.A. takisto i návrh mimoriadneho prezidentského rozkazu, ktorý by bol vydaný v prípade „mimoriadnej situácie“. Išlo o nariadenie, podľa ktorého by F.E.M.A. prevzala funkciu všetkých federálnych orgánov. Podľa názoru publicistov by toto opatrenie ustanovilo vyššie spomínanú alternatívu k normálnemu právnemu systému a likvidáciou funkcie Kongresu by demontoval ústavný systém americkej spoločnosti.
Na celej kauze je asi najviac zarážajúce to, kto a ako bol zodpovedný za transformáciu, či skôr malformáciu organizácie založenej pôvodne Jimmy Carterom pre prípad živelných katastrof, hurikánov, zemetrasení a potreby Civilnej obrany, pokiaľ nezačala počiatkom osemdesiatch rokov plniť z vôle prezidenta Ronalda Reagana úplne iné úlohy. Šéfom F.E.M.A. sa za Reaganovej vlády stal jeho dávny priateľ a bývalý dôstojník kalifornskej Národnej gardy Louis O. Guiffride. Ten sa stal pre túto prácu ideálnym kandidátom, ktorý všade videl iba sprisahania a prichystaný na akýkoľvek obrat situácie mal vo svojej kancelárii príručný sklad zbraní.
Je naozaj zvláštne, že premenu F.E.M.A. na „mladšiu sestru CIA, či
FBI“ inicioval novou orientáciou politiky stratég koncepcie SDI –
„Hviezdnych vojen“ Ronald Reagan, práve ten, ktorý sa spomedzi plejády
amerických prezidentov až štyrikrát úplne výnimočne vyjadril o možnosti
mimozemskej invázie. Počas tretej takejto akcie, na fóre 42 Vaného
zhromaždenia Organizácie Spojených Národov doslova povedal:
„Pri svojej posadnutosti v bode súčasných antagonizmov často zabúdame,
čo všetko spája všetkých členov ľudskej spoločnosti dovedna. Potrebujeme
pravdepodobne až všeobecné vonkajšie ohrozenie, aby sme si to uvedomili.
Občas sa zamýšľam nad tým, ako rýchlo by medzi nami zmizli rozdiely, keby
sme sa ocitli tvárou v tvár cudziemu ohrozeniu spoza hraníc tohto
sveta.“
Štvrté Reaganove vystúpenie na túto tému sa odohralo v máji 1988 počas verejného banketu v Chicagu. V čase, kedy prezident reagoval na otázku, ktorá sa vôbec netýkala fenoménu UFO, si reportér vypočul takúto odpoveď: „Často premýšľam o tom, čo by sa stalo, keby sme náhle zistili, že nás všetkých, obyvateľov Zeme, ohrozujú sily pochádzajúce z inej planéty. Celkom určite by sme sa zjednotili a bojovali spoločne proti nim.“ Podľa správ z tlače, niektorým prominentom prítomným na bankete zabehlo, keď si vypočuli tieto slová.
MUŽI, KTORÍ SA VŽDY DRŽIA TIEŇOV
Pozrime sa ešte raz na Tienový syndikát,ktorého členovia vystupujú v Aktoch X ako takmer neobmedzení vládcovia sveta: „Toto boli muži, ktorý sa vždy držia tieňov. Napriek tomu, že podobu žiadneho z nich verejnosť nepoznala, hociktorému stačilo kývnuť a prinútil vládu padnúť na kolená.“
Členovia syndikátu pasujú ako uliaty do klasických teórií hovoriacich o medzinárodnom sprisahaní finančníkov a elity z radov armády, politiky a vedy, i keď sa skôr viažu s úplne pozemskými intrigami v politickej sfére. Podľa nich privilegovaná hŕstka ľudí zoskupených okolo klanu Rothschildovcov, Rockefellerovcov, Bildenburgovcov, ako i skupín typu Trilateral Commision predstavujú silu vládnucu nášmu svetu prostredníctvom medzinárodných finančných fondov, kontroly masovokomunikačných prostriedkov, osvety, vedy, vojenských a politických inštitúcií za účelom nastolenia jednofarebného poriadku, ktorý by im umožnil maximálny podiel na vláde. V prospech podobných tvrdení, ktoré ani zďaleka nemusia byť výplodom paranoidného mozgu, ako sa to snažia Mulderovi dokázať jeho nadriadení v FBI, hovorí viacero pádnych argumentov z pera zodpovedných a svedomitých bádateľov, ako je Carrol Quigley, či Anthony Sutton.
Americký publicista John White uvádza ako skutočný charakteristický príklad „Spoločnosť Lebky a Kostí“ /Skull and Bones Society/ z Univerzity v Yale. Podľa autorov píšucich o politických konšpiráciách predstavuje akúsi ambasádu „Impéria Zla“ v Spojených štátoch amerických. Bývalý prezident George Bush, Mc George Burdy a ďalší prominenti z Trilateral Commision a Commitee on Foreign relations do nej vstúpili ešte počas štúdia v Yale a zložili prísahu pre naplnenie cieľov tejto tajnej spoločnosti, ktoré ďaleko presahujú rámec kolegiality, či spoločné záujmy.
Tieňový syndikát predstavuje naproti tomu ešte i príklad akým spôsobom by mohli mimozemskí kolonisti infiltrovať kľúčové orgány spoločnosti a ako potom „regrutujú“ kolaborantov. Reálny vzor pre Syndikát predstavuje nechvalne známa skupina Majestic-12, tajná výskumná komisia zostavená z vysokých dôstojníkov spravodajskej služby, armády, letectva, štátnych tajomníkov, vybraných vedcov a poradcov bezpečnostnej služby USA, ktorá utkala sieť temných intríg a utajenia okolo roswellskej havárie UFO v roku 1947. Katastrofa mimozemského dopravného prostriedku bola súčasne zámienkou, ktorá dovolila návštevníkom nadviazaťč kontakt so zástupcami americkej vlády.
Pokiaľ prišelci naozaj vstúpili do kontaktu so skupinou Majestic-12, či jej zodpovedajúcimi štruktúrami v CIA, či FBI, ako to dokazujú projekty „Aquarius“, „Snowbird“, „Sign“, či „Garnet“, celkom určite nadviazali spoluprácu aj s inými silami.
John White naviac usudzuje, že votrelci usilujúci sa o prevzatie svetovlády a pracujúci metódami lží, manipulácie a propagandy, by pred skupinou Majestic-12 neprezradili nič o svojich ďalších kontaktoch s inými vedcami, politikmi a vojenskými dôstojníkmi, keďže – v prípade, že by sa to zúčastnení navzájom dozvedeli – nebolo by to pre nich príliš užitočné.
Medzitým by pre uchovanie tohto tajomstva začalo vojensko-špionážne zoskupenie realizovať akcie kontrarozviedky, dezinformačnú kampaň a prinášať v médiách zámerne skreslené informácie, ktoré by diskreditovali každého, kto by chcel spomedzi nich verejne odhaliť pravdu, ako i ľudí „zvonku“, ktorí by si pravdu domysleli, s čím má filmový agent Mulder už svoje bohaté a vonkoncom nie príjemné skúsenosti.
BOJ PROTI BUDÚCNOSTI
Postoj členov Tieňového syndikátu dostáva vo filme ešte jeden rozmer – nie je totiž iba zoskupením kolaborantov, ktorí sa snažia egoisticky zabezpečiť svoj podiel na vláde v budúcnosti podmenanenj planéty. „Muž s pestovanými rukami“ vysvetľuje, že jeho skupina spolupracovala, aby sa mohla podieľať na výskume a získať prístup k patogénu, čím by vznikla nádej, že sa im za chrbátom mimozemšťanov podarí tajne vyrobiť nejakú protilátku.
Alternatívu k vakcíne ako možného prostriedku k vírovému holokaustu predstavovala ešte možnosť získania imunity formou hybridizácie človeka a mimozemšťana. To vysvetľuje i dôvod, prečo Mulderov otec dovoli, aby uniesli jeho dcéru Samanthu namiesto Foxa a mohla tak podstúpiť klonovanie a hybridizáciu: „Aby prežila“, hovorí na plátne Mulder, ktorý to náhle pochopil." Ako genetický hybrid…"
„Muž s pestovanými rukami“ na to prikyvuje: „Váš otec sa donútil zavrhnúť sebectvo a zvoliť nádej. Nádej v jedinú budúcnosť, ktorou si mohol byť istý. Vo svoje deti. Pokiaľ ide o vás, neostávalo mu než dúfať, že odhalíte pravdu. A že urobíte všetko, aby ten plán nevyšiel.“ Inými slovami: „Že budete bojovať proti budúcnosti.“
TERRA AUSTRALIS INCOGNITA
Oproti televíznemu seriálu, kde je Scullyová v piatej časti druhej série prvýkrát unesená bývalým agentom FBI Duanem Barrym do oblasti Skyland Mountain vo Virginii, aby sa záhadným spôsobom neskôr objavila v bezvedomí na lôžku jednej z washingtonských nemocníc, nemá to Mulder vo filmovom debute o nič ľahšie. Lístok označujúci polohu základne na 83°J.Š. a 63°V.D. ho pri hľadaní svojej partnerky privedie až do ľadových pustatín v okolí Pólu nedostupnosti v Antarktíde. Ďalší vývoj predstavuje sériu dramatických udalostí, keď v podzemnom komplexe hlboko pod večným ľadom bičovaným poryvmi polárnej víchrice objaví medzi desiatkami zmrazených ľudských tiel Danu Scullyovú, aby ju oživil a zachránil od osudu budúcej hostiteľky mimozemských parazitov.
Tvorcovia filmu mali opäť šťastnú ruku, keď miesto deja presunuli práve do Antarktídy. Na ľadové polia šiesteho kontinentu, nazývaný v minulých storočiach ako „Neznáma južná zem“, Terra Australis Incognita, umiestnili už niekoľkokrát predtým desivú konfrontáciu pozemského a mimozemského života autori science-fiction ako bol napríklad Howard P. Lowecraft v novele „Hory šialenstva“ /At the Mountains of Madness/, či John. W. Campbell v poviedke „Vec“ /The Thing/ z roku 1938. Posledne menované dielko, vyhlásené združením Science Fiction Writers of America za najlepšiu dlhú poviedku napísanú do roku 1982, čo nám spolu s frekvenciou, s akou je pôvodný Campbellov text ešte i v súčasnosti antologizovaný, môže vysvetliť príťažlivosť záverečných scén filmu Akty X, kde sa napínavé stretnutie mimozemského a pozemského odohráva pred kulisami polárnej krajiny.
Zánik základne a efektný štart diskovitej kozmickej lode mimozemšťanov spod ľadového príkrovu, ktorého svedkami sa stávajú napoly zmrznutí Mulder a Scullyová má opäť svoje reálne paralely, i keď pozorovania neidentifikovateľných lietajúcich objektov známych ako UFO nie sú v tejto časti sveta vzhľadom k nízkej hustote osídlenia nijako zvlášť časté. Napriek malej početnosti majú však pozorovania z plárnej oblasti tú výhodu, že takmer bez výnimky pochádzajú od odborníkov, ktorí sú špeciálne školení pre pozorovania a merania.
6. júla 1965 oznánila pobočka tlačovej agentúry Reuter zo Santiaga de Chile, že argentínski, chilskí a britskí polárnici pozorovali zo svojich národných základní v Antarktíde dňa 3. júla o ôsmej hodine večer prelet veľkého šošovkovitého telesa, ktoré menilo farbu a nepravidelne sa pohybovalo. Súčasne boli pri prelete pozorované poruchy prístrojových zariadení,včítane magnetometrov. 7. júla oznámil tlačový hovorca argentínskeho vojnového námorníctva z Deceptions Island, že prelet objektu pozorovala i argentínska výprava. Vznášal sa vo vzdialenosti pätnásť kilometrov od základne. asi 45° nad obzorom. To isté teleso pravdepodobne vyradilo na stanici na Orknejských ostrovoch dva variometre a bolo pozorované tamojšou osádkou. V súvislosti s týmto mysterióznym prípadom uviedli argentínske noviny „El Mercurio“ výpoveď veliteľa antarktickej bázy chilských vojenských síl Maria J. Barreryho: „I keď nemôžeme tvrdiť, že sme videli lietajúci tanier, napriek tomu to bolo niečo reálne, pretože objekt manévroval, menil svoju rýchlosť, ovplyvňoval prístroje a menil farbu. Podobný objekt sme videli už 18. júna. Desiatnik Uladislao Durán Martinéz urobil asi desať snímkov, niektoré aj teleobjektívom. Neverím, že objekt mohol byť pozemským výrobkom. Môj známy z leteckých síl ma uistil, že niečo také je absolútne vylúčené. Snažili sme sa ndviazať spojenie s ostanými základňami, ale rádiové spojenie bolo rušené na všetkých kanáloch.“
Zaujať k tejto zvláštnej udalosti stanovisko nie je vôbec jednoduché. Ak budeme parafrázovať slová zástupkyne FBI Jany Cassidyovej, ktorými zmietla zo stola správu Scullyovej o výsledkoch pátrania od Dallasu po Antarktídu, mali by sme povedať, že Antarktída je od Dallasu dosť vzdialená, čo platí i pre Európu a ďalšie regióny civilizovaného sveta. Inými slovami povedané, ťažko si môžeme tieto záhadné udalosti odtiaľto overiť.
Napriek tomu môžeme niečo dodať: UFO nad Antarktídou videlo mnoho ľudí za rozličných podmienok a v rozličných dňoch. Pozorovali ho i v odpoludňajších hodinách, čo znemožňuje vysvetliť jav polárnou žiarou. Angličania z antarktickej základne v Deceptions Islands videli lietajúci disk, ktorý sa objavil nielen 3. júla, ale už 20. júna. Je naozaj zvláštne, ak sa britskí polárnici k samotnému objektu nevyjadrili a poruchy prístrojov v čase jeho preletu spôsobila „akcidentálna disturbacia“, teda „náhodná porucha“. Situácia je natoľko charakteristická, že priam ponúka analógiu s Mulderovými trpkými slovami pri schôdzke so svojou partnerkou na lavičke na Continental Avenue: „Rozhodli sa to zamurovať, Scullyová. Zametú všetky stopy a nikto sa to nedozvie.“
A tak je potrebné Akty X znovu otvoriť. Na nás všetkých potom ostáva, aby sme pri hľadaní pravdy držali Mulderovi a Scullyovej palce aj naďalej.
počet prístupov dnes: 328