Publikácie

[ späť ]
Publikácie  Články  Betlehemská hviezda

Betlehemská hviezda

Betlehemská hviezda

Kresťanský svet oslavuje Vianoce 25. decembra, ale doterajšie výskumy ukazujú, že 25. december roku nula nie je autentickým dátumom Ježišovho narodenia, tak dňa, ako aj roku. Zodpovedá za to trochu trápny, hoci nechcený omyl skýtskeho mnícha Dionýza Malého, ktorého v roku 533 poverili, aby spätne určil začiatok nového letopočtu. Nešťastný mních však pritom zabudol na nultý rok, ktorý bolo treba vložiť medzi rok 1 pred a po Kristovi. Okrem toho, zabudol aj na štyri roky vlády cisára Octaviana Augusta.

Nepochybne je zvláštna aj skutočnosť, že až do polovice 3. storočia sa kresťania akosi nezaujímali o Ježišove narodeniny. Až v 4. storočí bol Kristus zobrazený na jednej z fresiek na stenách katakomb svätého Šebastiána v Ríme ako kojenec zabalený do plienok obklopený rodičmi, Jozefom a Máriou. V tom istom období začala cirkev svätiť 25. december ako deň Ježišovho narodenia, teda v termíne zimného slnovratu, aby potlačila slávenie pohanských obradov sviatku „narodenia neporaziteľného Slnka“, ktorý bol v tom čase mimoriadne populárny.

Vráťme sa však k nešťastnému Dionýzovi, na ktorého omyl v kalendárnych výpočtoch prišli vedci až po starostlivom porovnávaní udalostí Nového zákona s dátumom, ktorý on sám vyrátal. Podľa kanonických spisov sa mal Ježiš narodiť počas panovania kráľa Herodesa v Judei a keď sa na príkaz cisára augusta konalo sčítanie obyvateľov rímskeho impéria, ktoré sa podľa spoľahlivých prameňov datuje do rokov 6 a 7. pred n.l.

Kľúč k rozriešeniu Ježišovho narodenia poskytuje zmienka evanjelií o „betlehemskej hviezde“. Tá v podobe kométy s dlhým, strapatým chvostom dnes patrí k neodmysliteľnej súčasti ľudových betlehemov a jasličiek práve tak ako malý anjelik v košieľke so stuhou a nápisom hlásajúcim pokoj ľuďom dobrej vôle a chválu Bohu na výsostiach. I keď nemôžeme uprieť podmanivú krásu tejto symboliky, faktom ostáva, že pri Ježišovom narodení neasistovala žiadna kométa.

Tá totiž predišla predpokladaný termín jeho narodenia o celých desať rokov ako vlasatica, ktorú bolo možné pozorovať v krajinách Stredomoria a ďalšia sa objavila až v roku 66 n.l., krátko pred Nerónovou samovraždou. Podobne tak nemáme údaje o prípadných ďalších kandidátkach – novách, čiže vzplanutiach nových jasných hviezd, ktoré sa na prelome vekov ocitli podobne veľmi neskoro – v rokoch 134 a 173 n.l.

V riešení tohto javu prvýkrát uspel Ján Kepler v roku 1603, kedy pozoroval konjunkciu saturna a Jupitera v súhvezdí Rýb, budiacu dojem novej a silno žiariacej hviezdy. Spätne sa mu podarilo vypátrať, že táto konjunkcia sa udiala v súhvezdí Rýb práve v roku 7 pred n.l. a to dokonca trikrát – 29. mája, 3. októbra a 4. decembra, keďže k nej došlo v blízkosti bodu zvratu Jupitera a Saturna, ako keby sa malo proroctvo tri razy potvrdiť. Ide o nesmierne zaujímavú konšteláciu, aká sa za 2200 rokov vyskytla iba dvakrát – v roku 800 pred n.l. a v roku 7. n.l.

Z astrologického hľadiska to bol naozaj v tom čase div divúci: Podľa vtedajších výkladov vychádzal Jupiter, už od čias Babylončanov ako „kráľovská hviezda“. Jupiter sa nachádza v súhvezdí Rýb, teda v súhvezdí krajiny Amurru zahŕňajúcej Sýriu, Feníciu a Judeu. Súčasne je veľmi blízko Saturna, tradične pokladaného za nebeské teleso vládnúce Židom – malo teda ísť o nového židovského kráľa. Mars, nepriateľský k Židom naopak zapadá, z čoho sa dedukoval skorý koniec vlády kráľa Herodesa. Slnko, pred tzv. „jarným bodom“ malo zase hlásať návrat dlho očakávaného Spasiteľa …

Zanechajme teraz pohľad na ďalekú hviezdnu oblohu a prizrime sa bližšie pôvabnej jasličkovej scenérii, v ktorej vidíme okrem svätej rodiny aj jaskyňu, troch kráľov a dve zvieratá – vola a osla – ktoré prichádzajú zahriať dieťa svojím dychom. Možno budete prekvapení, ak budeme konštatovať, že táto idyla nemá vôbec oporu v cirkvou uznaných textoch. Marek a Ján o Ježišovom narodení mlčia, u Matúša a Lukáša nenájdeme vola a ani jaskyňu. Podľa Lukáša sa Ježiš narodil v maštali a čo sa týka troch kráľov, pozná iba troch mudrcov z východu. Vianočná kompozícia je utvorená hlavne na základe textov apokryfných evanjelií – arménskej „Knihy detstva“ a tzv. „Arabského evanjelia“. Prvé z nich menuje troch kráľov Baltazára (vládcu Indov), Gašpara (Arabov), Malkona (alias Melichara, vládcu Peržanov). Ani v ich počte nie je istota – v zobrazeniach z rímskych katakomb vidíme dvoch, štyroch a šiestich mudrcov. U Sýrčanov a Arménov dokonca dvanásť. Kráľovské hodnosti dostanú až niekedy v 8. storočí a dnes ich pozostatky údajne spočívajú v kolínskom dóme. Ich relikvie strastiplne putovali vraj z Perzie do Konštantínopola v 4. storočí, potom do Milána a boli zásluhou cisára Fridricha Barbarossu uložené v roku 1161 v Kolíne.

„Arabské evanjelium“ rozpráva príbeh kanonických evanjelií obohatený o príhodu, v ktorej Mária venuje mudrcom plienku novorodeného dieťaťa. Keď sa mudrci vrátia domov, hodia plienku do ohňa a k veľkej radosti prítomných ju aj vyberú z popola neporušenú.

Toto rozprávanie sa možno viaže k mnohým relikviám, pochádzajúcim údajne z čias Ježišovho detstva. V jednej z najstarších rímskych bazilík prechovávajú napríklad jeho betlehemské jasličky, ktoré dvadsiateho piateho každý mesiac vystavujú v slávnostnej procesii pre veriacich. Tento tajomný predmet sa skladá z piatich fragmentov olivového dreva, spojených kovovými lištami. Na jednej z nich z nich je grécky nápis z obdobia 7. až 9. storočia s menoslovom cirkevných svätcov. Hoci sa pôvod predmetu nepodarilo preukázať, sú dnes mnohí veriaci presvedčení, že ide o betlehemské jasličky, v ktorých spočívalo dieťatko Ježiš.

Konajú tak z potreby viery, ktorá ďalšie milióny ľudí motivuje k návšteve betlehemov, oslavám vianočných sviatkov, či jednoducho k rozjímaniu v čase sviatočnom. K tomu všetkému dominuje jasná a žiarivá kométa prinášajúca v ich predstavách už po stáročia pokoj ľuďom dobrej vôle.

Miloš Jesenský

aktualizácia: 17.01.2017 | počet zobrazení: 420

počet prístupov od 10.02.2007: 433021
počet prístupov dnes: 9