Dr. Miloš Jesenský

Dobrý rytier MacGyver II.

ŠAMANIZMUS A HĽADANIE GRÁLU

Je naozaj zaujímavé, ak sa práve v tomto druhu seriálov stretávame so zvláštnou poetikou zmenených stavov vedomia, čo platí i pre množstvo jeho motívov, ktoré môžeme bez váhania zaradiť do skupiny paranormálnych javov. Osobitnú kapitolu tvoria šamanské rituály, ktorými sa inšpirovali tvorcovia epizódy „Stopy sĺz“. Tu sme sa stali svedkami toho, ako magické praktiky poslúžili boju Indiánov o územie ich rezervácie v Montane, ktoré má neprávom zabrať spoločnosť New Blains Electric, stavajúca elektrické vedenie vysokého napätia. V epizóde „Živý mŕtvy“ (Walking Death) unesú v kolónii haitských imigrantov príslušníci bývalej tajnej polície diktátora Duvaliera mladé dievča Denisu a na mieste činu pohodia bábku – varovanie woodoo, aby svedkovia mlčali. MacGyver s pomocou svojich priateľov odhalí praktiky niekdajších dôstojníkov haitskej polície, ktorí zastrašovaním za pomoci obradov woodoo pripravujú pôdu pre zvrhnutie demokratického zriadenia. V podzemnom komplexe pod priehradným múrom vodnej nádrže „Liberty“ sa stávame svedkami obradov vedúcich k vytvoreniu zombies, žijúcich mŕtvol, hrôzostrašnej skúsenosti, ktorú má na vlastnej koži pocítiť aj náš hrdina. Inšpirujúce môžu byť i mnohé ďalšie, ako napríklad odkazy na severskú mytológiu a vikingské pohrebné rituály v epizóde „Smrtiace sny“ či jemná narážka na reinkarnáciu a minulý život v netradičnom príbehu „Serenity“. V epizóde „Návštevníci“ (Visitors) sa náš hrdina zase stretáva s cynickou dvojicou podvodníkov, ktorí sa prostredníctvom rafinovaných technických efektov vydávajú za vyslancov mimozemskej civilizácie, aby z vreciek naivných obyvateľov amerického vidieka vytiahli peknú kôpku dolárov. I keď je MacGyverov vzťah k fenoménu UFO rezervovaný, keď hovorí o neznámych prírodných javoch, v záverečnej scéne, kedy sa stretáva so skutočným neidentifikova­teľným objektom, odpovedá úprimne na otázku, o čo išlo, slovom „Neviem.“ Tradičná „záhadologická“ téma rezonovala v dvojdielnej epizóde „Legenda o zlatej ruži“, v ktorej MacGyver pomáha archeologičke Zoe Ryanovej objaviť najcennejší kultový predmet kresťanstva. „Pomôžeš mi objaviť grál?“, pýta sa doktorka Ryanová, aby si od nášho hrdinu vypočula naozaj duchaplnú odpoveď: „Indiana Jones ho už našiel. Vážne, videl som to v kine“. Napriek tomu okolnosti donútia váhajúceho MacGyvera vydať sa na cestu za nádobou znovuzrodenia. Tú ukryl v 12. storočí alchymista Ambrosius spolu s pravekými kultovými predmetmi, ktoré vykopal, aby ich uchránil pred zničením kresťanmi. Prastaré pamiatky spolu s antickými relikviami, ako bolo Dianino zrkadlo či žezlá Troch sviatostí, ukryl v Chráme svätej ruže (Templum Rosae Sanctae), vybudovanom v podzemí na križovatke pútnických ciest asi 20 míľ od francúzskeho Cherbourgu. Dvojica po dlhých peripetiách dospeje k cieľu svojej cesty, aby vďaka intrigám aristokratického zloducha Ericha von Leara posvätnú nádobu stratili, čím sa hľadanie môže začať odznova. „Mýty a sny pochádzajú z toho istého miesta“, filozofuje v závere MacGyver. „Pokiaľ tento grál obsahuje potencionálnu silu milosrdenstva, je nutné o ňom hovoriť.“

OSIRISOVO OKO

Na predtým zmienenú časť nadväzuje epizóda „Osirisovo oko“, v ktorej profesor Exford hľadá spolu s Betty Webovou, dcérou a asistentkou v jednej osobe, hrob Alexandra Veľkého. Profesor sa domnieva, že v rozpore s tradičným výkladom sa miesto posledného odpočinku tohto najväčšieho starovekého dobyvateľa a vojvodcu nachádza na tureckom území. Jeho úsilie zobďaleč sleduje Nicolas von Lear, ktorého brat Erich zahynul vo vyššie spomínanej epizóde pri katastrofe v podzemnom Chráme zlatej ruže. „Osirisovo oko dopadlo, zem spievala a hory tancovali“. Na základe tejto starovekej hádanky rozlúšti MacGyver pomocou starobylého sýrskeho medailónu miesto Alexandrovej hrobky, „v horách na svätom mieste zrodenia bohov, tam, kde oko dopadlo na zem pod stĺpy boha Osirisa“, ako hovorí text na starobylom rukopise. Dôvtipným riešením tohto rébusu sa stane zistenie, že Alexandra pochovali okolo roku 323 pred n.l. západne od Kul Tepec na okraji štyritisíc rokov starého meteoritického krátera. Osirisovo oko predstavoval tektit vsadený do medailónu, ukazujúceho vchod do hrobky na západnom okraji krátera. Nečudo, že toto miesto považovali v minulosti za posvätné, kedže pád meteoritu, následnú explóziu a seizmické vlny mohli v staroveku naozaj povazovať za impozantné „znamenie bohov“. V závere epizódy, skôr ako interiér hrobky zničí v honbe za pokladom chamtivý Nicolas von Lear, rozrieši MacGyver hádanku staroegyptského stĺpa džed, ktorý predstavuje dôvtipné zariadenie na otvorenie Alexandrovho sarkofágu.

Zo starovekej mytológie podobne čerpá aj námet o hľadaní bájnej Platónovej pevniny v celovečernom filme „MacGyver a stratený poklad Atlantídy“.

DOBRÝ RYTIER MACGYVER

V úvode tejto pozoruhodnej dvojdielnej časti zjavne inšpirovanej najslávnejším románom Marka Twaina „Yankee z Connecticutu na dvore kráľa Artuša“ sa stretávame s doktorom Malcolmom, ktorý prekvapenému MacGyverovi na základe štúdia genealógie hovorí, že jeho rod možno pod týmto menom doložiť až do 17. storočia, pričom jeho korene siahajú k predstaviteľom rodu M´Iver v 14. storočí. Scenárista John Considine v tejto časti preukázal ľahké pero pri zábavnom spracovaní námetu slávneho amerického spisovateľa z roku 1889. Podobne, tak ako aj Twainov hrdina, sa totiž MacGyver po údere do hlavy preberie v stredoveku, a to priamo na kolbišti rytierskeho turnaja medzi sirom Galahadom a sirom Duncanom, teda na dvore legendárneho kráľa Artuša. MacGyver sa pustí v nasledujúcom kole turnaja do boja, aby zachránil vážne zraneného Galahada. Krátko nato, ako odmietne brnenie i kopiju, obratne zhodí z koňa Duncana za pomoci lasa vyrobeného z povrazu. Neskôr sa stáva členom kráľovského dvora a keď je Artuš otrávený, úspešne ho zachráni antidótom vyrobeným z prášku dreveného uhlia a vaječného bielka. Následne zachráni život Merlinovi, ktorého krivo obvinia z pokusu o vraždu kráľa dôkazom, že jed, obsahujúci vanádium, môže pochádzať iba z územia Kaledónie (t.j. dnešného Škótska). Táto krajina je domovom Artušovej nevlastnej sestry Morgany a čoskoro vyjde najavo, že to vlastne ona využila Duncana k pokusu o otrávenie kráľa. Merlin a MacGyver sa bezodkladne vyberú na cestu, aby prenasledovali utekajúceho Duncana a takmer prídu o život v temnej šachte Jaskyne temnôt.

V ďalšom pokračovaní prichádzajú MacGyver a Merlin na Morganin hrad, aby oslobodili Galahadovu snúbenicu Cecíliu a prekazili plány čarodejnice, ktorá stovky rokov pred Číňanmi a mníchom Schwarzom vyvinula strašný vynález – pušný prach a strelnú zbraň. V podzemí okrem Cecílie objavia aj Inna M´Ivera, predka nášho hrdinu, ktorý nosí aj jeho meno – Angus. Po neúspešnom pokuse o útek Morgana uväzní oboch mužov a ženu v kobke kamennej veže. MacGyver vytvorí prostredníctvom rozstrihaného plášťa zviazaného do šnúry, Cecíliinho hodvábia a výstuže šarkana, ktorého vynesie do vzduchu kožený mech naplnený vodíkom. Ten získa reakciou vitriolu a zinku v ampulkách z vrecák Merlinovho plášťa. Počas búrky má šarkan pôsobiť ako provizórny bleskozvod, ktorý má viesť elektrický výboj ku kôpke výbušniny pod mrežami väzenia – tú predtým MacGyver zobral z Morganinho laboratória. „Je to veľmi silné kúzlo, ktoré predtým urobil jeden veľký kúzelník menom Ben Franklin“, pokúša sa vysvetliť svoje počínanie skeptickému Merlinovi. „Nepoznám“, odpovedá po chvíli lakonicky Artušov dvorný čarodej. Nakoniec všetko dobre dopadne, našim hrdinom sa naozaj podarí z hradu zlovestnej Morgany vyslobodiť, ale pri úteku je MacGyver zasiahnutý strelou do čela, následkom čoho sa opäť ocitá v súčasnosti.

Miloš Jesenský