Publikácie

[ späť ]
Publikácie  Články  Návrat severskej víly: Tarja Turunen

Návrat severskej víly: Tarja Turunen

Tarja Turunen 01
Tarja Turunen 02
Tarja Turunen 03
Tarja Turunen 04
Tarja Turunen foto

Keď sa na premrznuté pláne Severu, od hlbokých lesov až po hlboké fjordy bičované ľadovým morom zniesla za dlhej noci snehová búrka ktorá zaclonila chladný svit hviezd a mesiaca, ako aj plápolanie studených plameňov polárnej žiary, prechádzala krajinou podľa starých povestí Snehová kráľovná na saniach ťahaných bielymi koňmi. Aj keď je dnes ťažké veriť v existenciu fínskych etaiän, isté je, že o severských vílach s podmanivým hlasom v Zlíne 11. mája asi nikto nepochyboval. Dve hodiny pred polnocou totiž pred tisícmi nedočkavých fanúšikov vystúpila na pódium najjasnejšia hviezda škandinávskeho metalového neba, sopránová speváčka Tarja Soile Susanna Turunen.

Po úvodných exhibíciách Dougha Wimbisha, nie celkom ladiacich s atmosférou všeobecného očakávania a o niečo predsa len príhodnejšie vybratej predkapely v podobe plzeňskej formácie Interitus ponúkajúcej sviežu fúziu gitarového zvuku s príjemnými partmi violy a flauty z albumu „Frozen Darkness“ zazneli za burácania preplnenej športovej haly Novesta úvodné zvuky „Lost Northern Star“, ktorou severská diva uviedla svoju exhibíciu. A treba uznať, že tak urobila naozaj dobre.

Zatiaľčo sa v pozvoľnom nástupe tejto skladby všetky oči upierali k étericky pôsobiacej škandinávskej víle v bielom kostýme, ona samotná presvedčila o skutočných kvalitách v náročnej kompozícii obsahujúcej viac ako 74 operných vokálov naživo. Pieseň rozvíjajúca príbeh starej legendy o tom, ako sa v čase, kedy vo svete žiaľ prevýši radosť, zrodí z padajúcej hviezdy výnimočný muž kulminuje v závere v maelströme gitarových riffov. Tým, ktorí počúvali pozorne, určite neunikla replika „My soul burns“ za druhým refrénom a v závere skladby, rozhodne povedomá všetkým, čo inklinujú k nemeckému fenoménu Rammstein.

Sotva dozneli tóny úvodnej skladby, nasledovala úchvatná exhibícia, ktorá dostávala do extázy prostredníctvom zraku, rovnako ako aj sluchu. Nechýbali staršie kúsky od Nightwishu ako „Wishmaster“, „Nemo“, či skvelý duet s Tonim Turunenom vo „Phantom of the Opera“, ale čo tvorí dušu Tarjinho sólového projektu je bezpochyby to, čoho sa súčasnému Nightwishu so speváčkou Anette Olzonovou príliš nedostáva – krásny, priezračný a podmanivý soprán s burácajúcimi zbormi a sprievodnými vokálmi rozochvievajúci rovnako tak membrány reproduktorov ako aj srdcia, aby zosúladený s pohybom vlniacich sa rúk nad hlavami fanúšikov rozpútal spolu so zvukmi gitár, sláčikových nástrojov a klavíra naozajstnú magickú búrku.

Ohromujúci vizuál Tarjinho vystúpenia okrem nespochybniteľných predností a pôvabov prvej dámy svetového metalu dotvárali predovšetkým kostýmy. Krátko nato, ako sa objavila na pódiu so siluetou charizmatickej elfky oproti svetlu reflektorov, vymenila biely kostým za tmavý a následne vbehla na scénu v červenom komplete známom aj z videoklipu a scénografie k megahitu „Nemo“. Červený korzet jej k čiernej takisto pristal, ostatne, čo iného možno očakávať ku „Damned Vampires and Gothic Divine“, temnej, smutnej a úchvatnej skladbe inšpirovanej známym filmom o upíroch.

Búrlivé ovácie sprevádzali predovšetkým skvostnú „I walk alone“, pieseň, ktorá na albume existuje v troch verziách. Úvodné intro „Ite, missa est“ odkazuje priamo na Mozartovo Requiem a skladba bezpochyby najlepšie zodpovedá identite interpretky majestátnym refrénom, ktorým Tarja naširoko otvorila svojim obdivovateľom dvere do snežného blizzardu. Zaujímavým počinom je „Poison“, ako cover verzia dnes už legendárnej skladby Alice Coopera s novými aranžmá a pridanými vokálmi tak, aby zapadla do celkového zvuku „My Winter Storm“, ale vyznela nanovo a zároveň verne k originálu.

Osobitnú kapitolu predstavujú Tarjine pomalé skladby. Zatiaľčo má „My Little Phoenix“ štruktúru waltzu, na rockovú skladbu unikátnu, „Our Great Divine“ je jasným dôkazom jej lásky k baladám a hľadania piesne, v ktorej by sa cítila voľná a splývala s hudbou. „Boy and the Ghost“ so zvláštnym a tajuplným príbehom reprezentuje zase temného ducha albumu, ktorý silnie s každou odspievanou strofou až do veľkolepého finále. Ako dve časti jednej piesne, v hudbe i texte, je prepojený so „Sing for Me“, ktorý je naozaj symfóniou Tarjinho života, vyjadrením toho, čo ona samotná o celom albume hovorí: „Je to moja spoveď z toho, čo sa za tie dva roky so mnou dialo“. Nech už je to akokoľvek, táto kompozícia so sláčikovou a zborovou úpravou, znepokojivou atmosférou a nádherným refrénom dokonale zapadá do filozofie albumu, ako aj koncertného scenára, ako sme sa mali možnosť presvedčiť.

Pri tejto príležitosti nemôžme zabudnúť ani na fascinujúcu „The Reign“ so zasneným textom na motívy „Alchymistu“ vizionárskeho Paola Coelha s ohromujúcou orchestrálnou kompozíciou a dych berúcimi partiami pre violončelo. A samozrejme „Oasis“, skladbu, ktorú si Tarja zložila nielen úplne sama, ale v rámci koncertu aj sama odohrala. Počúvať túto pieseň sprevádzanú vlastnou hrou na klávesy zďaleka prekračovalo rámec účasti na koncerte umelkyne vo vrcholovej forme. Toto bolo rozhodne niečo viac ako schopnosť vidieť a počuť, spôsob, akým v jednom magickom a oslepujúcom okamihu poznania pochopíte, že emócie sú pre skladbu, ktorá hovorí o vnútornej slobode a pokoji tou najdôležitejšou súčasťou. Záver koncertu patril programovému bonusu – balade „Calling Grace“, ktorej okrem spevu výrazne dominujú predovšetkým akustické gitary.

Čo dodať záverom? Potom, ako bola Tarja postojom bývalých spoluhráčov donútená vykročiť na sólovú dráhu, album „The Winter Storm“, ako aj koncertná šnúra „Storm in Europe“ viac ako presvedčivo dokazuje, že ide o veľmi sľubný začiatok životného projektu založeného na udivujúcom kompromise dvoch natoľko odlišných druhov hudby a ďalekej cesty k publiku, ktoré ju takto prijalo. Napriek názvu najhranejšej skladby sólového projektu „I Walk Alone“ je však teraz nad slnko jasnejšie, že fínska víla už neputuje zasneženými pláňami samotná, ale spoľahlivo sprevádzaná všetkými, komu sa prostredníctvom svojho nespochybniteľného talentu prihovorila priamo do duše.

A tak dnes, keď na slúchadlá počúvam tento neobyčajný album speváčky, ktorej hudobnú kariéru nezameniteľným spôsobom poznačila láska ku opernému spevu a pozerám na fotografie z koncertu, uvedomujem si viac ako kedykoľvek predtým, že bolo a je naozaj zázračné byť toho svedkom.

Miloš Jesenský

banner foto galeria

 

Tarja Turunen: Storm in Europe Tour 2008, Zlín, 11. mája 2008

Spev: Tarja Turunen
Sólová gitara: Alex Scholpp (Farmer Boys)
Rytmická gitara a perkusie: Toni Turunen
Klávesy: Maria Ilmoniemi
Basgitara: Doug Wimbish (Living Colour, Annie Lennox, Madonna, Jeff Beck)
Čelo: Max Lilja (Hevein, ex Apocalyptica)
Bicie: Mike Terrana (Masterplan, Savage Circus, ex Rage)

aktualizácia: 06.08.2018 | počet zobrazení: 218

počet prístupov od 10.02.2007: 433013
počet prístupov dnes: 1