Dr. Miloš Jesenský

Tajomstvo Mikuláša Kopernika I.

24. máj 1543. V jednej z miestností mohutnej bašty Fromborku leží na lôžku vyčerpaný Mikuláš Kopernik. Od zimy 1542, odkedy sa oň pokúšajú mdloby, už nevládze ani chodiť aspoň tak ako predtým, pridŕžajúc sa steny, od postele ku stolu, od stola k oknu s výhľadom na oblohu, ku ktorej zakláňal hlavu mnoho ráz pri svojich pozorovaniach. Teraz už niekoľko dní leží len v mrákotách a koniec sa očakáva každú chvíľu. Blúzni. Napoludnie sa vedomie do ochrnutého tela kradmo vracia. Utrápený muž už nechce ani piť, je unavený a vyrušuje ho volanie z nádvoria, ktoré oznamuje, že dorazil kuriér z Norimbergu. O chvíľu prinesie do izby úctyhodný tlačený foliant. „To je predsa vaša kniha, doktor Mikuláš“, opakujú lekári, keď mu vkladajú zväzok do rúk nevládne ležiacich na prikrývke. Umierajúci slabo prikývne, ale jeho prsty už chladnú, zatiaľ čo sa slnečný deň vonku zdanlivo mení na noc a tmavá obloha sa valí roztvoreným oblokom, až kým sa mu nezrúti na oči úplne…

Tridsaťjeden rokov po smrti svojho učiteľa, Mikuláša Kopernika, umiera aj jeho žiak Georg Joachim Rhaeticus (1514 – 1574). Okolnosti i miesto jeho smrti súvisia rovnako tak s historickým rébusom, ako aj so Slovenskom, konkrétne s Košicami – žiak „muža, ktorý zadržal slnko“, vydýchol totiž naposledy práve tu a za okolností, ktoré možno prirovnať k napínavému dobrodružnému románu.

Rhaeticus, vlastným menom Georg Joachim von Lauchen, je nepochybne zaujímavou postavou – už ako dvadsaťsedemročný sa stal profesorom matematiky vo Wittenbergu. Sotva sa v roku 1539 dopočul o Kopernikovom učení, podľa ktorého nie je Zem stredobodom vesmíru, odobral sa za ním do Fromborku, kde sa stal horlivým študentom jeho náuky. Pracoval priamo s Kopernikovým textom, pričom mu jeho autor trpezlivo vykladal náročnejšie časti, ktorým dobre nerozumel. Koncom júla 1539 odišli spolu do Lubavy v Prusku na dvor biskupa Tiedemana Giesa a o rok neskôr vyšla v Gdaňsku Rhaeticova správa Narratio prima. V nej sa svojho majstra nerozpakoval prirovnať k novodobému Ptolemaiovi, ktorý prebudoval základy astronómie a donútil Zem zostúpiť z jej trónu medzi nebeskými planétami.

„Dielo môjho učiteľa“, píše Rhaeticus, „bude pre všetkých, ktorí sa zaujímali o matematické vedy, a pre všetky budúce pokolenia vôbec nevyčerpateľným zdrojom poznania.“ Ako neskôr uvidíme, mohli sa tieto slová vzťahovať k oveľa súmračnejším tajomstvám, ako predstavuje doteraz známy zoznam Kopernikových astronomických spisov.

V roku 1541 povolil Kopernik vydať svoje dielo o nebeskej mechanike v norimberských tlačiarňach Jána Petreia. Keďže bol Rhaeticus medzitým menovaný profesorom v Lipsku, zveril dozor nad vydaním kolegovi Ondrejovi Hosemannovi, zvanému Osiander, profesorovi teológie a matematiky. V obave z možného pobúrenia cirkevných hodnostárov vsunul Osiander bez Kopernikovho vedomia do diela anonymný predhovor, v ktorom Kopernikovu sústavu nazýva iba domnienkou, ktorá nemusí byť správna. Kniha sa začala tlačiť v máji 1542 a v apríli 1543 bolo vydaných tisíc exemplárov. Druhé vydanie vyšlo v roku 1566 v Bazileji.

Obsah a význam Kopernikovej knihy De revolutionibus orbium coelestium je dnes dostatočne známy na rozdiel od motívu, ktorý prinútil Rhaetica utiecť v posledné roky svojho života s rukopisom svojho majstra do Košíc. Je to nesporne veľká záhada. Jeden z novodobých Rhaeticových životopiscov, nemecký historik dr. Hipler, uverejnil už v roku 1877 v časopise Századok výzvu pre uhorských historikov, aby mu pomohli poodhaliť toto tajomstvo. Márne – doteraz sa nič nenašlo. Základným údajom pre Rhaeticov pobyt a úmrtie v Košiciach zostáva zápis v kronike, ktorú až do svojej smrti v roku 1623 viedol levočský farár Joachim Leibitzer. „4. Decembr. Joachimus Rhaeticus mathematicus et Doctor Medicinae Caschoviae 2 hora matutina die Barbarae Catharro extinctus est.“ Okrem tohto konštatovania z roku 1574 sa už nedozvieme nič. Maďarský historik G. Székely v jednej zo svojich štúdií uvádza, že Rhaetica v rokoch 1561–1563 pozval na svoj dvor moldavský vojvoda Despot a nie je vylúčené, že sa cestou zastavil práve v Košiciach.

Dojem z konšpiračnej atmosféry je však neodbytný a Rhaeticov život tomu naozaj nasvedčuje. Keď sa v roku 1541 rozlúčil s Kopernikom vo Fromborku, stal sa dekanom artistickej fakulty vo Wittenbergu, vzápätí sa však s ním stretneme v Norimbergu a potom na univerzite v Lipsku. Tu vykonával funkciu dekana artistickej fakulty, až kým roku 1551 tajne a urýchlene opustil mesto. Odmietol pozvanie viedenskej univerzity a roku 1554 sa usadil ako lekár v Krakowe. V meste, ktoré leží na tom istom meridiáne ako Frombork, pokračoval Rhaeticus vo výpočtoch svojho majstra a zostavil aj matematické tabuľky Opus palatinum, ktoré však vyšli až po jeho smrti (1596). V roku 1563 odmietol pozvanie na parížsku Sorbonnu (!) a do tohto roku sa datuje aj jeho list pražskému astronómovi Tadeášovi Hájkovi z Hájku.

(pokračovanie)