Dr. Miloš Jesenský

Paracelsov receptár

Paracelsus bol jeden z prvých lekárov a alchymistov, ktorí sa v období „súmraku stredoveku“ pokúšali vysvetliť fyziológiu ľudského organizmu a jej poruchy na základe chemických pochodov. Paracelsus sa tak rozhodol zboriť pomníky slávnych lekárskych autorít minulosti a verejne vystúpiť s revolučnou koncepciou, založenou na pozorovaniach, empírii, ako aj na filozofii, vychádzajúcej z poznania prírodných javov. Oboznámil sa a overil mnohé súvislosti medzi chemickcými látkami, rastlinnými výťažkami a kovmi, čo ho priviedlo k výrobe anorganických liečiv. To bol na tú dobu prekvapujúci pokrok, ak zvážime, že k tradične používaným prípravkom pridával úplne nový druh umelo vyrábaných, vysoko účinných látok.

V diele tohto obdivuhodného muža, ktorý sa nechal titulovať ako „kráľ lekárov“ a ktorý zomrel v dočasnom zabudnutí, skôr ako dovŕšil svojich päťdesiat rokov, nájdeme z dnešného pohľadu mnoho podnetných poznatkov a predstáv. Arcana (t.j. účinné liečivé prípravky), ktoré vedel vyhotoviť z rozmanitých kovov, solí a minerálov boli podľa zasvätených historikov skutočne účinné a preto mu aj pripisujú prvenstvo pri formovaní základov lekárskej chémie a farmakológie. Je napríklad zaujímavé, že ako remedium cardinale používal rôzne prípravky s obsahom ortute, ktorú neskôr skutočne začali používať ako liek proti syfilisu.

Dnes by sa asi Paracelsus potešil, keby sa dozvedel, že jedna zo zlúčenín ortuti – sublimát, zabraňuje baktérii Bacillus anthracis, pôvodcovi veľmi nebezpečnej slezinnej snete, rast už pri zriedení s vodou v pomere 1: 300 000 a zabíja ich už jeden diel sublimátu rozpustený v 1000 dieloch vo­dy.

Principiálne bol potvrdený aj terapeutický účinok Paracelsových elixírov s obsahom striebra, v podobe experimentov zaoberajúcich sa tzv. oligodynamickým účinkom kovov rozpustených vo vode v nepatrnej koncentrácii. Tak napríklad ionizovaný roztok kovového striebra vykazuje už v pomere 1: 20 000 000 silne baktericídny účinok, čo sa využíva aj pri dezinfekcii pitnej vody.

Môžeme sa ešte zmienť o Paracelsovej myšlienke o úspešnej aplikácii magnetu v lekárskej praxi, pretože je to myšlienka viac ako revolučná, ak si uvedomíme, že magnetoterapia sa začala používať pri liečbe zlomenín iba v posledných rokoch, pričom sa preukázalo, že pooperačné opuchy miznú dva a pol krát rýchlejšie a priaznivé účinky sa pozorovali aj po obrne, polyartritíde i i Parkinsonovej chorobe.

Magnetoterapia pomáha aj při chronických bronchitídach a liečení infekčných zápalov pečene, pričom v najbližších desaťročiach nastúpi zrjme na víťaznú cestu svetom, presne ako to predpovedal lekár Paracelsus, ktorý prekročil hranice svojej doby a ktorému titul a prívlastok „slávny“ rovnako ako aj „obdivovaný“ asi naozaj právom náleží.

Úplne na záver niečo pre všetkých milovníkov záhad a tajomstiev. Ide o citát z Paracelsovho diela „Philosophia Sagax“, ktorý dokazuje, že nekrvavá psychotronická chirurgia, ktorou sa v súčasnosti preslávili mnohí filipínski ľudoví liečitelia, nie je vôbec vynálezom 20. storočia:

„Ten, kto siahne do človeka, bez toho, aby ho zranil a ho otvoril, je ako ten, kto siahne do vody a vytiahne rybu, bez toho, aby do vody urobil dieru.“

Miloš Jesenský