Pätnáste storočie, podobne ako to predchádzajúce, bolo v znamení moru a komét. Podrobná analýza záznamov dovolilaniektorým bádateľom odhadnúť, že sa morové epidémie opakovali každé dva až tri roky. Frekvencia epidémií sa začala viditeľne znižovať až koncom 17. storočia – následkom získania imunity, ale najmä pokrokom v oblasti hygieny a prevencie.
Táto teória o výskyte a vzniku epidémií má však niekoľko háčikov. Tak napríklad jedným z predpokladov, ktoré uvádza, prevznik epidémie je dostatočne vysoká koncentrácia obyvateľstva. Pre obdobie od 14. po 17. storočie je to logické. Čo si však máme myslieť o epidémiách, ktoré kosili obyvateľstvo Európy dávno pred touto hranicou ?
Hustota obyvateľstva ani zďaleka nedosahovala neskoršie hodnoty a ani mestská zástavba nebola preds tak veľká. napriektomu sa epidémie vyskytovali a boli rovano zhubné a silné. Veľké epidémie boli v Európe totiž ďaleko skôr pred oficiálne uznanou pandémiou, teda pred tým, ako bola limitná hranica pre šírenie choroby naplnená. Tu teda niečo nei je v poriadku: alebo súodhady demografov nesprávne a kulminácia obyvateľstva dosiahla medzné hodnoty dávno pred 14. storočím, alebo bola šírená epidémia spôsobená iným fenoménom.
Stredoveké kroniky tvrdošijne opakujú jediné obvinenenie: boli to kométy, ktoré podľa vtedajších názorov katastrofálnezhoršovali hygienciké podmienky. Prvýkrát tento úkaz definoval Paracelsus, ktorý kométam prisúdil mnohé zlovestné udalosti, včítane morovej nákazy a morbus gallicus – syfilis. Ešte v roku 1835 považovali hlavne v nemecku halleyho kométu za zdrojepidémie cholery v Európe.
Túto starobylú predstavu rozvinuli anglickí biológovia, profesori Hoyle a Wickramasinghe a opätovne obvinili kométy znáhlych nevysvetliteľných epidémií, ktoré v minulosti kosili ľudstvo. Dlhý závoj komét svietiaci zodiakálnym svetlom a tiahnúci sa až za Mars k pásu asteroidov, považujú vedci za akési skladište veľmi virulentných vírusov a baktérií. Pokiaľ bylen jedna milióntina mikrometeorických dopadov na povrch zemegule predstavovala biologický substrát na kometárnom prachu,ako to tvrdí Hoyle, aj maličká záhrada pred domom by každý deň nazbierala z vesmíru niekoľko miliónov vírusov.
Hoyle a Wickramasinghe sú presvedčení, že v momente, keď sa Zem dostáva do zhluku prachu komét, kontaminuje sa jej atmosférachoroboplodnými zárodkami z kométy. Ti sú roznášané vzdušnými prúdmi, dažďom strhávané na zem a postupne osídľujú celý povrchplanéty: Pokiaľ sa stabilne usadia, ako to dokázal napríkla pôvodca tuberkulózy, nie je už potrebný ďalší import z vesmíru.Iné mikroorganizmy, pôvodcovia nákazlivej obrny, či cholery časom vymierajú, sú potláčané cilenými epidemiologickými opatreniami a vtedy prichádzajú na Zem nové „zásielky“.
Obaja vedci sú navyše presvedčení, že kométa spôsobila v minulosti aj pád Rímskeho impéria. Podľa nich na sklonku 4. storočia prechádzala Zem obzvlášť hustým zoskupením kometárneho prachu, načo na planéte vypukli ničivé epidémie.nastali veľké presuny obyvateľstva, národy sa dali do pohybu a železné obruče Limes Romanum nevydržali mohutný náporbarbarských kmeňov tlačiacich sa na územie ríše zvonku. Krátko nato nasledovalo temné milénium chorôb od roku 400 do roku 1400 s hrôzostrašnými epidémiami, ktoré vytvorili prízračné pozadie pre „Dance macabre“ v stredoveku.
Miloš Jesenský