Publikácie

[ späť ]
Publikácie  Dejiny medicíny  Živočíšne lieky stredoveku

Živočíšne lieky stredoveku

Živočíšne lieky stredoveku

Lieky rastlinného pôvodu boli používané na liečenie odpradávna a dodnes sú základom tradičnej medicíny v Európe a kdekoľvek inde vo svete. Naproti tomu sa v minulosti venovala pozornosť živočíšnym liečebným prostriedkom natoľko, že v stredovekých liekopisoch nadobudli značnú prevahu. Mnohokrát išlo o substancie, dokazujúce obľubu vtedajších lekárov a lekárnikov vo veciach odpudivých a príšerných, ako bol napríklad prášok z lebky zavraždeného človeka, ropuchy, salamandrov alebo popol z krta či netopiera. Ešte v roku 1761 musel byť v lekárňach ľudský tuk /!/, vlčia pečeň, pľúca líšky a olej zo škorpióna.

Za najstarší prostriedok tohoto typu, ktorému sa prisudzoval terapeutický a magický účinok, bola krv niektorých zvierat, považovaná za sídlo životnej sily. Už grécky polyhistor Aristoteles považoval krv za dušu človeka a Galén sa domnieval, že v nej sídli duša. Podobne sa verilo, že ľudská krv umožňuje veštiť budúcnosť, rozumieť reči zvierat, účinkovať na osud zvierat, chrániť človeka pred nákazou a robí ho v boji nepremožiteľným. U starýh Germánov, sídliacich na našom území, bola ľudská krv univerzálnym prostriedkom proti všetkým chorobám a z podobných dôvodov pili ako posilňujúci rituálny nápoj krv odobratú volom zmiešanú s vínom a medom.

Menštruačná krv sa ešte v minulom storočí používala v ľudovej medicíne na Slovensku ako magický liečivý prostriedok. Pomerne často používaným prostriedkom boli preparované žľazy zvierat s aromatickým sekrétom. Najznámejšie boli bobrie žľazy , predstavujúce žiadaný obchodný artikel pod latinským názvom castoreum.

Iné prostriedky s liečivou a magickou mocou neboli príliš príjemnou terapiou. V stredoveku sa pri zimnici používali pavúky, rusi, vši, pri kožných chorobách sa postihnuté miest potieralo slimákom, pri vredoch a opuchlinách sa prikladali raci bez klepiet, dážďovky alebo kvapkal olej, v ktorom sa predtým máčali červy.

Had bol už od staroveku považovaný za symbol lekárskeho umenia a zručnosti a keďže sa verilo, že sa vyzliekaním starejkože neustále omladzuje, stal sa symbolom večného života a mladosti. Preto boli lieky zhotovené z jeho tela pokladané zamimoriadne účinné. Týkalo sa to predovšetkým zvlečenej kože objavenej pred dňom Sv. Juraja alebo počas svätojánskej noci a rozdrvenej na prach v priebehu prvej mesačnej štvrte. Podobne spracovaná žabia koža mala pomáhať pri zimnici a výlučky ropuchy slúžili na prípravu čarovných mastí a elixírov.

Zdá sa, že na starej viere v liečivosť kože žiab predsa len niečo bude, keďže – ako vyplýva z najnovších správ – vedci zAbottových laboratórií v Chicagu objavili nový liek proti bolesti pod názvom ABT-594 v jede z pokožky žaby Epibpedobates tricolor, dvestokrát účinnejší ako morfium a bez škodlivých vedľajších účinkov.

Podľa štatistík iba v USA trpí boelsťami, ktoré neutlmujú analgetiká, 30 až 40 miliónov obyvateľov. Ďalší ľudia,postihnutí chronickými bolesťami sú viac závislí od morfia a zápasia s jeho vedľajšími účinkami – dýchacími problémami a toxicitou -len aby prežili ďalší deň. Nový liek proti bolesti je teda veľmi žiadaný a okrem toho je i príkladom, aké inšpirujúceby mohlo byť čítanie stredovekých lekárskych a magických traktátov pre súčasných farmaceutov.

Miloš Jesenský

aktualizácia: 23.01.2017 | počet zobrazení: 295

počet prístupov od 10.02.2007: 432592
počet prístupov dnes: 57