Publikácie

[ späť ]
Publikácie  Filmové recenzie  Biele peklo

Biele peklo

Biele peklo 1
Biele peklo 2
Biele peklo 3

Písal sa rok 1944, keď Clemens Forell nastupoval do armádneho transportu smerujúceho na východný front. Na stanicu sa s ním prišla rozlúčiť spolu s dcérkou aj manželka Katarína, ktorá mu zároveň oznámila, že čakajú spolu ďalšie dieťa. Forrel manželke prisľúbil skorý návrat, ale vojnové udalosti všetko skomplikovali. Padne do zajatia a o rok nato je odsúdený sovietskym tribunálom na dvadsaťpäť rokov nútených prác na Sibíri. Po strastiplnej ceste vlakom a následnom putovaní zasneženými pláňami pod hlavňami samopalov a korbáčov konvojových vojakov sa ocitne v olovených baniach na Dežnevovom myse, najvýchodnejšom cípe Sovietskeho zväzu. Keď sa z úst táborového lekára, doktora Stauffera dozvedá, že z vyhladzovacieho gulagu sa už nikdy živý nedostane, pripravuje útek. Prvý pokus sa mu nepodarí, druhý za pomoci lekára je úspešný a Forell začína svoju púť za vidinou návratu do vlasti, nakoniec trvajúcu tri roky a dva mesiace za aké prekoná 14 208 kilometrov väčšinou pešo, čo vystihuje aj názov románovej predlohy Josefa Martina Bauera „So weit die fusse tragen“ (Kam až ma nohy ponesú).

Keď sa v roku 1954 Bauer zoznámil s Clemesom Forellom možno netušil, že v tom čase takmer neuveriteľné rozprávanie muža, často strácajúceho sebaovládanie, počítajúceho zranenia, preklínajúceho sovietsky systém a planúceho zlosťou, ku všetkému čo ho postihlo, vyústi do pôsobivého románu, ktorý sa od svojho vydania v roku 1957 dočkal nielen prekladu do 15 svetových jazykov, ale o 46 rokov nato aj filmového spracovania.

Príbeh nemeckého zajatca musel byť pre filmárov naozaj inšpirujúci a tak sme sa dočkali vizuálneho stvárnenia príbehu, v ktorom vojennyj plennyj, akému sovietsky systém upiera právo na život, s guľkou zaklinenou v lebečnej spodine a takmer farboslepý po otrave olovom v rudných baniach postupoval krok za krokom, aby sa po anabáze trvajúcej prirovnateľnej k nebezpečnému Odyseovmu blúdeniu vrátil k manželke a deťom do bezpečia domova. Trojica scenáristov zručne exponovala román do filmovej podoby a režisér Hardy Martins vtlačil do prvej časti filmu emócie až surového naturalizmu. Vyhladzovací pochod, mrazivá scenéria sibírskeho gulagu a bezbrehé zúfalstvo zúbožených zajatcov ťažiacich rudu takmer holými rukami pôsobí mimoriadne sugestívne. Druhá časť filmu vykresľujúca Forellov útek nehostinnou divočinou v štýle dramatickej „road movie bez ciest“ opúšťa potom pozvoľné tempo počiatočného rozprávania a nečudo, ak si uvedomíme, že pri celkovej 158 minút trvajúcej dĺžke mali tvorcovia menej ako minútu filmu na sto kilometrov pochodu.

Diváci čítajúci Bauerovu predlohu, vydanú u nakladateľstva Klokan v českom preklade rok predtým, postrehnú modifikácie v hraniciach autorskej licencie. Týkajú sa predovšetkým okolností a spôsobu prvého Forellovho úteku, pátrania veliteľa tábora Kameneva usilujúceho sa za každú cenu zmocniť väzňa na úteku, spolu s pridruženou, nie úplne reálne pôsobiacou (hoci bezpochyby pôsobivou) pointou, romantické intermezzo s jakutskou ženou a mnohé iné, viditeľné iba však pri dôkladnej znalosti predlohy. Skratkovitosť rozprávania druhej časti filmu napodobňuje podobný autorský postup (spisovateľ ho zdôvodňuje v úvode, ostatne v samotnom texte je Forellova psychická zmena počas tretieho roku úteku dostatočne implicitne vysvetlená) a limitujú ju zrejme i rozpočtové prostriedky a snaha neprekročiť trojhodinovú stopáž. Celkovú atmosféru výborne dopĺňajú bieloruské exteriéry, vhodné používanie ruského jazyka v pomere k jazyku originálu, i veľkolepá hudba Eduarda Artemjeva.

Film „Tak ďaleko, kam ma nohy ponesú“, distribuovaný na rozdiel od všetkých jazykových mutácií románu a pôvodného nemeckého titulu v českom jazyku pod nie vcelku korektným názvom „Biele peklo“ je teda naozaj pôsobivou snímkou, ktorej v porovnaní s klasikou žánru prezentovanou „Ponorkou“, či „Stalingradom“, chýba k dokonalosti naozaj iba veľmi málo.

Hodnotenie: 90%

So weit die fussen tragen (Nemecko 2001, 158 min.) Réžia: Hardy Martins. Scenár: Bastian Clevé, Hardy Martins, Bernd Schwamm. Kamera: Pavel Lebešev Hudba: Eduard Artemjev. Hrajú: Bernhard Bettermann (Clemens Forell), Anatolij Kotenjov (Kamenev), Irina Pantajevová (Irina), Michael Mendl (dr. Stauffer), Hans Uwe Bauer (Leibrecht) a i.

aktualizácia: 17.01.2017 | počet zobrazení: 245

počet prístupov od 10.02.2007: 433013
počet prístupov dnes: 1