Publikácie

[ späť ]
Publikácie  Filmové recenzie  Hmly Avalonu

Hmly Avalonu

Hmly Avalonu 1
Hmly Avalonu 2
Hmly Avalonu 3

Pozoruhodný filmový projekt režiséra Uliho Edela, premiérovaný v našich končinách iba na videu a televíznych obrazovkách, otvára pred zrakom diváka prekvapujúcu obmenu príbehu o dvore legendárneho kráľa Artuša, magické panoptikum odohrané pred kulisami života žien ovplyvňujúcich osudy Albionu za čias spoločenstva Okrúhleho stola.

Na motívy rovnomennej monumentálnej pseudohistorickej fresky nedávno zosnulej americkej autorky Marion Zimmer Bradleyovej (1930–1999) nás tvorcovia filmu postupne zoznamujú s Artušovou nevlastnou sestrou Morganou le Fay, adeptkou na veľkňažku magického ostrova Avalon, kde sú kúzla realitou a ženy vládnu ako nositeľky života a ochrankyne prastarej tradície. Na Morganu stelesnenú práve tak talentovanou ako aj pôvabnou Juliannou Marguliesovou čaká pod vedením Jazernej pani Viviany (Anjelica Hustonová) osudová úloha: brániť keltskú Britániu pred kresťanstvom, učením, ktoré nazerá na ženu iba prizmou pôvodkyne prvotného hriechu (A muliere initium factum est peccati) a vylučuje ju na okraj spoločenského života.

Zatiaľ čo sa Morgana usiluje vrátiť krajinu do náruče Matky Bohyne, jej sestra Morgause (Joan Allenová) si k naplneniu svojich pochybných ambícií vybrala cestu intríg, klamstiev a manželského zväzku z vypočítavosti. Artušovou manželkou, kráľovnou Guenévrou, zmieta pálčivá dilema medzi zachovaním vernosti svojmu mužovi v súlade s kresťanskými obyčajami a silným záchvevom vášne k poprednému z rytierov – Lancelotovi.

Scenárista Gavin Scott zachoval všetky atribúty podmanivého kúzla, s akým rozpráva svoj príbeh autorka románovej predlohy Marion Z. Bradleyová. Originálna optika „ženského“ videnia udalostí konfrontovaná s heroickým charakterom chanson de geste. Pôvab, inštinkty a diplomacia na rozdiel od rinčania zbraní a vojnového kriku, zápas mužskej a ženskej moci o nadvládu, konflikt, pre ktorý je charakteristická veta prednesená Lancelotom k Viviane: „Žil som vo svete, kde muži nečakajú na ženské rozkazy.“ Morgana je nepochybne ústrednou postavou boja za zachovanie starého pohanského náboženstva spojeného s prírodou a jej plodivými silami. Tento aspekt je v príbehu prezentovaný osobnou drámou neplodnej kráľovnej Guenévry či Morganiným materstvom započatým počas osláv jarných sviatkov Beltane. Aj to je hold predkresťanským koreňom artušovskej legendy – v keltskej spoločnosti bola telesná láska radostnou zábavou, ktorej sa zúčastňovali muži aj ženy. Zmyselnosť bola chápaná aj ako prostriedok k získaniu mystickej harmónie so živlami. Odtiaľ tiež pochádza predstava Avalonu ako posvätného kráľovstva a zväzku s Bohyňou Zeme, zatiaľ čo sa zo zväzkov s „lesnými pannami“ rodili hrdinovia, patriaci viac do Iného ako do nášho sveta.

Hoci motív „žien na Camelote“ nie je úplne nový ani v tvorbe Marion Zimmer Bradleyovej, spoločne s filmovou verziou ponúka pôsobivú rekonštrukciu predstavy o tom, že ženy, objavujúce sa v cykle o Artušovi, boli a sú bohyne. S prihliadnutím k postupnej christianizácii látky a meniacim sa postojom rozprávačov, ktorí upravovali alebo úplne vypúšťali „pohanské“ aspekty, to však nie je okamžite zrejmé. Novším spracovaniam je bližšia predstava o Artušovi, ktorý sa usiluje objaviť kompromis medzi starým a novým náboženstvom, čerpať súčasne silu Avalonu, ako i z mystérií prvých kresťanov. Aj keď toto úsilie neprinesie očakávaný prospech, dnes vieme, ako tajomstvá starého sveta nadobudli nové vyjadrenia, pričom samotnú symboliku Excaliburu, evokujúcu znamenie kríža či magického pohára Avalonu meniaceho sa na posvätnú nádobu grálu, korunuje záverečná scéna knihy i filmu, kedy Morgana po vstupe do kláštora rozoznáva v tvári Madony nezmazateľné črty Bohyne – matky.

Okrem výborného scenára a citlivej práce s pôvodnými archetypmi patrí k dominantným prednostiam „Hmiel Avalonu“ výprava, ktorú pre Edelov snímok pripravil český štáb pod vedením Barbory Bucharovovej a Jaromíra Švarca. Ich vizuálna koncepcia pôsobí naozaj veľmi presvedčivo: „Asi preto, že sme zvolili iné ponímanie, ako boli všetky predošlé, skôr rozprávkové prepisy legendy o rytieroch Okrúhleho stola“, mieni Bucharovová.

Český štáb vyšiel z pôvodného charakteru architektúry oného obdobia, kedy na Britských ostrovoch dochádzalo k fúzii pohanského náboženstva, dožívajúcich rímskych vplyvov a nastupujúceho kresťanstva. Každý element mozaiky filmových exteriérov bol starostlivo zasadený do rámca príbehu: Artušov hrad Camelot bol postavený na štadióne v Poděbradoch, variácia na kamenný kruh Stonehenge vyrástla na Litoměřicku, bojové scény boli rozohrané na lúkach pod Točníkom. Presvedčivosť sa premietla aj do výroby rekvizít, bez akých sa žiaden dobový príbeh nezaobíde, nech už sú to doplnky ku kostýmom, meče, vlajky či gobelíny v sieňach kráľovnej Guenévry.

Vďaka úsiliu filmových tvorcov a ich zodpovednému prístupu k spracovaniu náročnej literárnej predlohy patriacej medzi klenoty žánru historickej fantasy sa teda zrodil dojímavý, sujetovo nesmierne vyspelý a symbolikou pretkaný príbeh, na aký sa nedá len tak zabudnúť. Obsadenie Julianny Marguliesovej sa ukázalo nanajvýš šťastným výberom, keďže vďaka jej charizme si postava Morgany, známej pod prívlastkom „le Fay“, víla, zachovala niečo zo svojich božských vlastností nielen v stredovekých príbehoch.

Hodnotenie: 100%

Mists of Avalon; USA – Nemecko – ČR 2001, 154 min. (TV) Réžia: Uli Edel; Scenár: Gavin Scott podľa rovnomenného románu Marion Zimmer Bradleyovej; Kamera: Vilmos Zsigmont; Hudba: Lee Holdridge; Hrajú: Anjelica Hustonová, Julianna Marguliesová, Joan Allenová, Samantha Mathisová, Caroline Goodallová, Edward Atterton, Michael Vartan a i.

aktualizácia: 17.01.2017 | počet zobrazení: 366

počet prístupov od 10.02.2007: 432592
počet prístupov dnes: 57