Publikácie
Tomb Raider: Kolíska života
„Lara zamierila na ruku s mečom a vystrelila. Raz a potom druhýkrát. Lakeť sa roztrieštil a zmenil na spŕšku kamenných úlomkov. Ruka s mečom so zadunením dopadla na podlahu. Kamenná obluda sa neprestávala blížiť. Teraz však išlo už len o streľbu na cieľ. Ustupovala síce, ale mala pocit, že situáciu má pod kontrolou. Vzala si na mušku ďalšie z ramien. Strieľala jednou rukou a druhou šmátrala po ďalšom zásobníku, aby nabila druhú štyridsaťpäťku…“
Táto krátka ukážka pochádza z románového prepisu prvého filmového príbehu jednej z najpopulárnejších pop-ikon deväťdesiatych rokov z pera Dave Sterna na námet Sary Cooperovej, Mike Verba a Michaela Collearyho. Tomuto filmárskemu a vydavateľskému počinu predchádzala pomerne spletitá história. Vydanie počítačovej hry Tomb Raider spôsobilo v roku 1996 doslova reťazovú reakciu. Titul, ktorý možno spočiatku nepôsobil až tak sľubne, slávil nečakaný celosvetový úspech. Podstatnou mierou k tomu prispela aj postava hlavnej hrdinky – pôvabnej archeologičky oblých tvarov Lary Croftovej, ktorej sa v nasledujúcich rokoch malo dostať omnoho viac pozornosti, ako ktorejkoľvek postave virtuálneho sveta predtým.
Sedem rokov po prvom hernom a dva roky po prvom filmovom projekte sa na plátna kín dostáva titul ďalších Lariných dobrodružstiev: „Kolíska života“. Aj tentoraz nejde o nič iné, ako o pátranie po vzácnom artefakte obdarenom nadprirodzenou mocou: po získaní magického Trojuholníka svetla sa Lara snaží zločinným dobrodruhom zabrániť vo vypátraní a zneužití známej Pandorinej skrinky, prostredníctvom ktorej zoslali zlo na ľudstvo už antickí bohovia. Známy príbeh z mytológie hovorí, ako sa z osudovej skrinky, otvorenej zo zvedavosti švagrinou boha Héfaista vyvalili všetky biedy, choroby, utrpenia, a súženia a rozleteli po svete. A keď Pandora veko rýchlo zavrela, v skrinke ostalo len to, čo zlo a útrapy zatlačili na samé dno – nádej.
Scenárista Dean Georgaris tento starý motív previedol do modernej podoby rozprávania o sférickej mape ukrytej Alexandrom Veľkým v Mesačnom chráme na pobreží gréckeho ostrova Santorin a umiestnení mytologického pokladu v blízkosti jedného tanzánijského vulkánu. V koncepcii príbehu sa kombinuje mytológia s variáciami súčasného fantasy príbehu, dávnoveké predmety sa prepletajú s artefaktmi digitálneho veku, k čomu sa vzťahujú i slová producenta Lloyda Levina: „Chceli sme preskúmať všetky aspekty toho, čo prvý Tomb Raider – jednou nohou v staroveku a druhou v súčasnom svete vyspelých technológií – iba naznačil. Takže sme natáčali v starovekej gréckej hrobke, ako aj v modernom tajnom laboratóriu v Hongkongu.“ Práca scenáristu bola o to náročnejšia, že filmový príbeh musel v druhom pláne rešpektovať estetiku Lariných dobrodružstiev na PC a herných konzolách. Hlavné lokácie Tomb Raidera – mohutné podzemné chrámy zdobené prastarými freskami, sochami a keramikou, spolu s archeologickými prospektami, piesko zaviatymi, či tropickým rastlinstvom zarastenými svätyňami vydobyli totiž tejto hernej sérii nepriehliadnuteľné, dominantné postavenie. Film rešpektuje túto atmosféru nielen v úvodnej scéne podmorského chrámu, ale aj imitáciou charakteristických pohybov /kotúľanie, premety, choreografia bojových scén/, či úrovní založených predovšetkým na priestorových a logických hádankách.
Exteriéry filmu poskytujú dostatočnú pestrosť v zmenách scény pátrania po Pandorinej skrinke – takmer stočlenný filmový štáb sa presúval od gréckeho pobrežia do Anglicka, Číny, Kene a Tanzánie. Práve pri natáčaní na driemajúcej sopke v africkej Tanzánii si filmári užili napätia, keď sa vulkán prebudil a takmer došlo k erupcii. „Museli sme byť pripravení odtiaľ okamžite zmiznúť“, komentovala hlavná herecká predstaviteľka Angelina Jolieová. “Prekročili sme hranicu medzi fikciou a realitou. Miesto hrania na dobrodruhov sme zažívali skutočné dobrodružstvo.“ Za zmienku stojí aj to, že scéna jazdy na motorke nebola z pochopiteľných dôvodov natáčaná priamo na Čínskom múre, ale na jeho replike postavenej vo Walese. Úroveň špeciálnych efektov je viac ako uspokojivá, pričom v niektorých kľúčových scénach vsadili tvorcovia filmu viac na prácu kaskadérov, ako na animácie z počítača – sekvencia zoskoku z 84 poschodia hongkongského mrakodrapu IFC je vo svojej efektnosti naozaj príkladná.
Hlavný tromfom filmu je však nepochybne Angelina Jolieová prepožičiavajúca Lare telesnú impozantnosť. Oproti „jednotke“ hrdinka, ako sa zdá trochu dospela, čo súvisí práve tak s jej šatníkom, ako aj chovaním. Na jej herecký výkon je však potrebné nahliadať v intenciách žánru so špecifickými estetickými kritériami podľa princípu aliquid id genus a neskĺznuť v hodnotení do sentencií typu: „Keď tak peknú slečnu, akou Angelina Jolieová bezpochyby je, donútite pribrať /aby vyzerala svalnatejšie/, potom ju napcháte do kombinézy o číslo menšej, získate namiesto sebaistej hrdinky nervózne dievčatko, ktorému sa stále niečo niekam zarezáva.“ Uvedený výrok totiž nielen postráda zmysel pre vtip, ale aj pre potrebný nadhľad, vďaka čomu stojí na úrovni cenzorského nápadu vynucujúceho si v niektorých krajinách retušovať obrysy Lariných bradaviek letmo presvitajúcich pod napnutou látkou potápačskej kombinézy…
Hodnotenie: 80%
Lara Croft Tomb Raider: The Cradle of Life, 117 min. Réžia: Jan de Bont. Scenár: Dean Georgaris. Kamera: David Tattersall. Hudba: Alan Silvestri. Hrajú: Angelina Jolieová /Lara Croftová/, Gerard Butler /Terry Sheridan/, Ciaran Hinds /Jonathan Reiss/, Chris Barrie /Hillary/, Noah Taylor /Bryce/, Djimon Hounsou /Kosa/, Til Schweiger /Sean/ a i.
počet prístupov dnes: 27