Publikácie

Sprisahanie grálu

Sprisahanie grálu

Pokolenie padlých anjelov

…Po stvorení neba a zeme Boh vytvoril na svoj obraz prvého človeka a dal mu meno Adam. Potom povolal všetky légie nebies, anjelov a archanjelov, aby sa pred Adamom klaňali, vzdávali mu hold a úctu, pretože sa mu chystal odovzdať vládu nad zemou aj všetkými jej tvormi. Najkrajší z anjelov, Lucifer, však začal na Adama žiarliť a odmietol sa mu pokloniť. Zhromaždil okolo seba tých s rovnakým postojom ako on a vytvoril z nich mocnú armádu búriacu sa proti Stvoriteľovi. Medzi Božími anjelmi a tými, ktorí sa mu obrátili chrbtom, sa strhla hrozná bitka. Prelialo sa toľko krvi, že z nej vznikli dve mohutné rieky pretínajúce rozpálenú púšť. Nakoniec veľký bojovník archanjel Gabriel spolu s nebeskou armádou Lucifera porazil a vyhnal ho aj s jeho rebelmi z raja. Padlí anjeli nazývaní v Biblii nefilim, sa už nikdy nesmeli vrátiť do neba. Preto zostúpili na zem a skryto sa pohybovali medzi ľuďmi. Vekmi ich nenávisť rástla a Lucifer sa zaprisahal, že raz nadíde deň jeho pomsty. Našiel sa však medzi nimi aj jeden, ktorý sa kajal a tajne túžil po Božom odpustení. Jeho meno bolo Furmiel, anjel jedenástej hodiny. Boh mu za jeho ľútosť dovolil stať sa smrteľníkom a prežiť zvyšok života ako človek. Dovolil mu aj splodiť dcéru, ktorú po narodení zobral do nebies, aby tam zasadla na uprázdnené miesto po svojom otcovi. Boh však cítil, že čas Luciferovej pomsty sa blíži, preto dovolil Furmielovi splodiť dvojčatá a jednu zo sestier nechal žiť na zemi. Vyrástla a dospela bez toho, aby vedela, že v jej žilách koluje krv padlých anjelov nefilim. Pre svoj pôvod však bola určená na to, aby prijala Božiu výzvu…

Po priam apokryfnom začiatku nás dvojica amerických autorov Lynn Sholesová a Joe Moore v románe „Sprisahanie grálu“ vedú priam filmovými strihmi v prúde udalostí, ktoré sa odohrávajú v rôznom čase a na rôznych miestach. Od minulosti po prítomnosť, od irackej púšte cez rímske Koloseum, až po svet nočných barov vo floridskom South Beach, teda všade tam, kde je reportérka Cotten Stonová ochotná vydať sa za najviac provokatívnou témou svojej doterajšej kariéry. Do hry sa tak postupne dostáva jedna z najposvätnejších relikvií kresťanstva, ktorú okrem tisícročného oparu tajomstva obklopuje konšpirácia, zohrávajúca v blížiacom sa poslednom zápase armád Svetla a Temna zásadnú úlohu: Sprisahanie grálu.

Spletité putovanie grálu

Na odhalenie konšpirácie zasahujúcej až ku elitám politických a spoločenských kruhov nie je na všetko odhodlaná reportérka, ako to už býva, úplne sama. O pomoc požiada kňaza a biblického historika Johna Tylera, ktorý si „vybral dovolenku od svojich kňažských povinností, nie však sľubov.“ Cotten potrebuje zistiť prečo jej úplne neznámi ľudia hovoria, že „je jediná“ , navyše v jazyku, ktorý pozná iba ona a jej dávno mŕtve dvojča – a zároveň si udržať dostatočný náskok pred tými, ktorí jej vo svojom bezohľadnom pátraní po stratenom biblickom artefakte nebudú váhať v prípade potreby siahnúť aj na život.

Okolo grálu existuje v literatúre množstvo hypotéz, pričom Lynn Sholesová a Joe Moore nám v podobe rámca svojho beletristického príbehu ponúkajú jeho vlastnú variáciu. Tradičné podanie hovorí o tom, že kalich s Vykupiteľovou krvou vlastnil Jozef Arimatejský, ktorý pre Ježišovo telo poskytol pôvodne pre seba vytesaný skalný hrob a neskôr ho odniesol do Británie, kde sa stal súčasťou rozsiahlej mytológie o rytieroch Okrúhleho stola a kráľovi Artušovi. Na rozdiel od neho dvojica autorov uvádza na scénu teóriu románového archeológa doktora Gabriela Archera podľa ktorého Jozef putoval so svätým Pavlom na jeho prvej misii do Antiochie. Kalich zobral so sebou ako symbol, ktorému sa mohli ako Kristovej relikvii klaňať na novú vieru obrátení pohania: „Keď zomrel kalich zmizol, zrejme ho pochovali spolu s ním.“

Táto časť príbehu vcelku dobre korešponduje nielen s dejinami mesta, v ktorom vodcovia križiackej výpravy vykopali v katedrále hrdzavú kopiju a na znak víťazstva ju nosili v procesiách ulicami ako zázrakom nájdenú zbraň, akou rímsky stotník Longinus prebodol bok Ukrižovaného, ale aj s ďalšími objavmi na mieste, kde kedysi stála Antiochia. V roku 1910 tu totiž robotníci, ktorí kopali studňu, našli krásne vyrezávaný strieborný pohár. Podľa názoru viacerých archeológov možno pokladať figurálny motív na jeho povrchu za „najstarší portrét Ježiša a jeho učeníkov“ – našli sa však aj autori, ktorí ho neváhali označiť práve za Ježišov kalich z poslednej večere.

„Gé il krip.“

V románe autorskej dvojice je doktor Archer vďaka výsledkom svojho výskumu presvedčený, že grál zobral počas poslednej krížovej výpravy istý Geoffrey Bisol a ušiel s ním na juh: „Spolu s malou skupinou križiakov ho chytili neďaleko Ninive v dnešnom Iraku. Podľa toho, čo vravel neskôr, svojich mŕtvych spolubojovníkov pochoval v akýchsi starých zrúcaninách a prebojoval sa naspäť do Jeruzalema. Pri príchode do Svätej zeme už kalich nemal, ale prisahal, že vie, kde je ukrytý.“

Takmer osem storočí malo ostať miesto úkrytu grálu nepreniknuteľným tajomstvom, až kým sa na mieste bývalej skrýše stredovekého križiaka neocitol Gabriel Archer. V predvečer spojeneneckej invázie do Iraku, kedy vojnové bubny vo Washingtone a Londýne zneli najsilnejšie, v čase, kedy sa už americké špeciálne jednotky objavovali a mizli v noci púšte, archeológ konečne zostúpil do tmy starovekej krypty pod ruinami asýrskych zrúcanín, aby vzápätí za to zaplatil vlastným životom. Osud však chcel, aby sa predmet jeho celoživotného úsilia – drevená kazeta s nádobou Kristovej krvi ocitla v rukách Cotten Stonovej, s ktorou sa umierajúci vedec rozlúčil slovami „Gé il krip – Si Jediná.“ To však ešte netuší do akej miery sa jej podarí dostať na koreň veci a odhaliť tajnú elitnú organizáciu pripravujúcu svätokrádežný návrat Krista na zem. Význam pomenovania „Jediná“ tak ukrýva kľúč k návodu, ako môže dcéra anjela jedenástej hodiny odvrátiť neúprosne sa blížiacu Apokalypsu.

Klonovaný Mesiáš?

Plán tajnej organizácie ovládajúcej kľúčové medzinárodné konzorciá, v ktorého pozadí tušíme zlovoľnú inteligenciu padlých anjelov nefilim, tak s nevídaným rozvojom technológie dvadsiateho prvého storočia mohol vstúpiť do svojej poslednej etapy grandióznej a dokonale bohorúhačskej súčasne. Je to pravý Boží dar, kľúčová súčasť Kristovho života a našej viery, ktorá patrí všetkým“, hovorí kardinál Antonio Ianucci v špeciálnom televíznom vysielaní v ktorom Vatikán oficiálne oznámil objavenie najhľadanejšej relikvie v dejinách kresťanstva, V tom istom čase doktor Charles Sinclair, laureát Nobelovej ceny a riaditeľ laboratórií BioGentec urobil všetko potrebné, aby sa pripravil k uskutočneniu veľkolepého finále svojho vedeckého výskumu. Druhý návrat Krista opísaný apokalyptickými prorokmi nemá byť podľa tohto scenára nič iné, ako príchod klonovaného Mesiáša na zem, tak ako si to predsavzali samozvaní strážcovia grálu v temnom zámere pripraviť a riadiť udalosti Apokalypsy: „Už po celé stáročia je cieľom strážcov grálu zjednotiť všetky národy do celosvetovej ríše. Sen o tom, že sa vrátime do čias nie celkom nepodobných Rímskej ríši, v ktorých bude môcť občan bezpečne cestovať tisíce kilometrov s tým, že hovorí iba jedným jazykom, platia naňho iba jedny zákony a vystačí si s jedinou menou, sa onedlho stane realitou. Dosiahneme to, lebo stojíme na prahu druhého príchodu Ježiša Krista. Presne, ako predpovedal, Jeho deň príde ako zlodej a nik nevie hodiny ani dňa, kedy sa to stane. My však už ten deň poznáme a hodinu si vyberieme sami. Zavedie nás do nového veku, v ktorom budú všetci veriť tomu, čo povie.“ A čitateľovi nie je vôbec ťažké si predstaviť, ako si doktor Sinclair pri týchto slovách spokojne prekríži ruky na hrudi, aby vzápätí samoľúbo dodáva: „A on bude hovoriť presne to, čo mu povieme my.“

Znepokojivá vízia

„Sprisahanie grálu“ vnáša do našej mysle neobvyklý, ale o to viac šokujúci obraz o blasfemických aspektoch našej technológie: grál s Kristovou krvou medzi prístrojmi laboratória molekulárnej biológie, vzorka jeho DNA umiestnená v genóme ľudskej bunky, umelá maternica zo syntetických materiálov ako novodobá Panna Mária. Falošný prorok v bielom plášti, skláňajúci sa nad obrazovkou elektrónkového mikroskopu, aby podľa Zjavenia Jána „zvádzal obyvateľov obyvateľov zeme znameniami, ktoré môže konať pred očami šelmy, nahováral obyvateľov zeme, aby urobili obraz šelme, čo má ranu od meča a ožila.“ Nuž, ešte len pred niekoľkými rokmi by nikomu ani len nenapadlo vytvoriť skutočný obraz šelmy. Pri úrovni poznania, akú dosiahneme už čoskoro a vzorkou Kristovej DNA z krvi zachytenej napríklad na Turínskom plátne bude pre niektorého z falošných prorokov naozaj možné vytvoriť Antikrista prostredníctvom takmer zázračného klonovania Ježišovho tela – tela, ktoré vstalo z mŕtvych a má na boku ranu po kopiji.

Aj vďaka tejto znepokojivej vízii stojí „Sprisahanie grálu“ napriek žánrovým postupom preferovaným skôr americkými autormi, ako ich čitateľmi v našich končinách naozaj za prečítanie.

Miloš Jesenský

 

(Lynn Sholesová – Joe Moore: Sprisahanie grálu. Z anglického jazyka preložil Patrick Frank, IKAR, Bratislava 2006, 287 strán)

aktualizácia: 23.01.2017 | počet zobrazení: 231

počet prístupov od 10.02.2007: 432924
počet prístupov dnes: 36