Publikácie

Vzkriesenie

Vzkriesenie

Dávno stratené kresťanstvo Gemma Bastianová, ktorá pracuje ako ošetrovateľka a prežije roky vojny v bombardovaním sužovanom Londýne dostane začiatkom roku 1947 ďalekopisnú správu, že jej otca, profesora Charlesa Bastiana našli v Káhire mŕtveho. Stane sa tak iba nejaký čas potom, ako jej pošta doručí obálku so správou od otca spolu s hárkom zvláštneho, hrubého papiera popísaného akýmisi starobylými znakmi. Za posledné peniaze odlieta do Egypta, aby tam usporiadala pozemské záležitosti zosnulého vedca. Od momentu, kedy sa v bývalej otcovej pracovni v Egyptskom múzeu preberá medzi jeho písomnou pozostalosťou zisťuje, že sa stala stredobodom pozornosti neznámych mužov, ktorí starostlivo striehnu na každý jej krok v snahe získať niečo, čo patrilo jej otcovi.

Mladá žena deň za dňom postupne odhaľuje rúško tajomstva, aké zahaľuje profesorov posledný výskum ďaleko medzi dunami rozpálenej púšte a postupne začína tušiť, že jeho smrť nebola ani náhodná, ani prirodzená. Jej otec bol účastníkom nečakaného objavu, ktorí by mnohí radšej nechali naveky pochovaný pod pieskom a skalnými sutinami. Dôvod je naozaj závažný: šírenie myšlienok objavených na útržkoch papyrusu, stratených evanjelií apoštolov z oázy Nag Hammádí by totiž mohlo navždy zmeniť podobu kresťanstva. Aj preto boli v minulosti ničené a ich čítanie sa trestalo nemilosrdným prenasledovaním i smrťou. „Predstav si dávno stratené kresťanstvo, kresťanstvo, ktoré ctilo múdrosť všetkých posvätných textov a všetkých náboženstiev, kresťanstvo, ktoré si vážilo ženy a ktoré verilo, že Boh prebýva v každom z nás, že nie sú potrební nijakí sprostredkovatelia, nijakí kňazi, nijakí rabíni“, vysvetľuje spolupracovník zosnulého archeológa, profesor Anthony Lazar. „Že Boha môžeme nachádzať sami, bez cirkvi. Toto je kresťanstvo o ktoré sme prišli – preto ten obrovský strach.“

Za akú pravdu sa oplatí umrieť?
Otázka, ktorá sa dostala do podtitulu viac ako tristostránkového románu americkej spisovateľky Tucker Malarkeyovej sa tiahne ako červená niť celým jej príbehom, podaným s presvedčivosťou a dôkladnou znalosťou reálií, s akými uchopila takú zložitú tému, ako je práve archeologický thriller odohrávajúci sa v exotickej krajine a na pozadí kontroverzných historických nálezov. „Vzkriesenie“, ktoré je jej druhým titulom po kritikou úspešne prijatým románom „Skutočné čary“ (An Obvious Enchantment) napísala s úsilím, ktorého úprimnosť charakterizuje predovšetkým spôsob, ako sa ona samotná autorsky vyrovnala so slovami apokryfného Evanjelia podľa Tomáša: „Ak vydáte zo seba, čo je vo vás, čo je vo vás, vás zachráni. Ak nevydáte to, čo je vo vás, to čo nevydáte, vás zahubí.“

Malarkeyová teda vydala svedectvo o svojich literárnych kvalitách, tvorivom jazyku i schopnosťou nenútene sprevádzať čitateľov pri exkurzoch do temných miest biblických dejín. V priebehu deja sa zoznámime nielen s postavou Gemmy Bastianovej, prenasledovanou spomienkami na vojnu, na smrť matky počas bombardovania a drastickými zážitkami pri službe v nemocnici, kde ošetrovala ťažko zranených, či umierajúcich vojakov. Poznávame aj Michaela Lazara, bývalého stíhača RAF, na alkohole a morfiu závislého vojnového invalida, ktorý napriek schopnosti zraňovať slovami dokáže v nej prebudiť nielen súcit, ale aj lásku, jeho brata Anthonyho, ktorý zasvätil svoj život vykopávkam v rozvalinách dávneho kresťanského pohrebiska al-Bagavát pozostávajúceho z dvesto tridsiatichšiestich kaplniek z nepálenej hliny zdobených koptskými freskami v Západnej púšti, či tajomnú Angelu Dattoriovú, poslednú lásku jej otca, ktorá v posledných rokoch zohrala v jeho živote naozaj osudovú úlohu.

V tejto knihe ide omnoho viac ako len o pútavo napísaný a podaný príbeh o láske a vojne, náboženstve i vraždách, keďže svojou témou čerpá zo skutočných udalostí spojených s objavením stratených evanjelií v egyptskom Nag Hammádí. Raná kresťanská cirkev tieto posvätné texty zakázala, a tak na takmer dve tisícky rokov zmizli, pokým ich koncom štyridsiatych rokov 20. storočia neobjavili v púšti južne od Káhiry.

Stratené evanjeliá a zabudnutí apoštoli
Faktografický rámec je jednou z najcennejších devíz autorkinej knihy podložený úprimným záujmom a starostlivou prípravou, akú pred jej napísaním absolvovala: „Hlboký záujem o evanjeliá z Nag Hammádí vo mne prebudil článok o náhodnom náleze vyše päťdesiatich textov napísaných na papyruse, ku ktorému prišlo v roku 1945. Práve sa skončilo obdobie druhej svetovej vojny, také chudobné na dôkazy o existencii kresťanského Bo­ha“.

Pripomeňme, že práve vtedy, v decembri roku, kedy sa na svete skončilo najväčšie vojnové pustošenie, aké kedy ľudstvo poznalo, sa chudobnému beduínskemu roľníkovi Muhammadovi Alímu podarilo v mŕtvej prázdnote egyptskej púšte objaviť stratené slová dnes už zabudnutých apoštolov. „Znovuobjavenie evanjelií, rovnako autentických ako sú tie v Novom zákone, sa malo stať obrovskou udalosťou, sprevádzanou fanfárami a všeobecnou pozornosťou, no všimla si ich iba hŕstka ľudí“, upozorňuje Tucker Malarkeyová. „Texty upadli do zabudnutia, celé roky ležali neotvorené a nepreložené. Prešli desaťročia, kým k nim získali prístup akademici, a ešte viac času uplynulo, než sa dostali do hlavného prúdu teologiccýh diskusií. Dodnes väčšia časť verejnosti netuší o ich existencii a nevie sa ani to, že vrhajú nové svetlo na málo prebádaný príbeh kresťanstva.“

Román „Vzkriesnie“ naozaj vychádza zo skutočných udalostí. Melancholickú Gemmu Bastianovú a rodinu Lazarovcov síce zrodila iba autorkina invencia, ale celý rad postáv v jej knihe nie je vôbec fiktívny. Ako príklady môžu menovite poslúžiť napríklad dlhoročný riaditeľ Koptského múzea Togo Mina, belgický obchodník so starožitnosťami Albert Eid, ktorý získal do vlastníctva evanjeliá objavené v Nag Hammádí, káhirský priekupník Focion Tano, mladý francúzsky študent Jean Doresse, pravdepodobobne najväčší vytrvalec v úsilí odhaliť príbeh apokryfných evanjelií alebo záhadná Mária (Angela) Dattariová. Jej skutočný príbeh je snáď dobrodružnejší ako zápletka samotnej knihy a číta sa naozaj jedným dychom.

Dattariová sa snažila získať za texty evanjelií čo najvyššiu cenu – ich fotokópie poslala do Francúzska, kde pritiahli pozornosť Jeana Doresseho. Ten sa bez meškania odobral do Egypta, aby si manuskripty prezrel a začal spolupracovať s Togom Minom, ale nevedeli získať dostatok financií na ich odkúpenie. Máriu Dattariovú nakoniec zadržali na káhirskom letisku, keď sa pokúšala texty prepašovať, aby ich tajne ponúkla vo Vatikáne. Evanjeliá nakoniec skončili pod kuratelou egyptského Ministerstva pre ochranu pamiatok, aj keď ich za národnú pamiatku vyhlásili až po neuveriteľných siedmych rokoch počas ktorých papyrusy ležali v jednej z kancelárii ministerstva uložené v obyčajnom kufri.

Nádej na opätovné vzkriesenie
Vo veľkoryso poňatom príbehu Tucker Malarkeyovej sa nedávna minulosť často prepája s priepastnou históriou. Jeho počiatok siaha až ku osamelej púti svätých mužov do vyhnanstva, ktorí vo štvrtom storočí opustili svoje obydlia, aby v neúprosných, drsných pieskoch púšte hľadali Boha, ktorého im ukradli, tak ako o tom napísal ešte dve storočia predtým gnostický majster a učenec Monoimus: „Prestaňte hľadať Boha, stvorenie a ostatné veci. Hľadajte Ho tak, že začnete od seba. Spoznajte, z čoho pramení zármutok, radosť, láska, nenávisť … Ak budete pozorne skúmať tieto veci, nájdete ho v sebe.“

Román ideovo kulminuje v momente, kedy Gemma číta v Nag Hammádí list, ktorý tam otec zanechal krátko pred svojou smrťou a stal sa tak rekapituláciou jeho zúfalého hľadania a túžby odhaliť odveké tajomstvo: „Často som si kládol otázku a pýtal sa toto: stvoril Boh človeka, alebo človek Boha? Hľadaniu odpovede som zasvätil celý život. Teraz už viem, rovnako ako kedysi apoštol Tomáš, že toto poznanie ma vystavuje nebezpečenstvu. Keby som mohol cirkvi venovať dar, ktorý by jej pomohol prežiť, dal by som jej silu, nie strnulosť. Rozviazal by som dva uzly, ktoré boli zatiahnuté veľmi skoro a ktoré nikdy nemali byť uviazané, pretože zanechali cirkev v osudnej izolácii.“

Takýmto darom mali byť podľa profesora Bastiana práve apokryfné evanjeliá dnes už zabudnutých apoštolov zo samotného úsvitu kresťanstva: „Cez ne dostávame príležitosť odpustiť a napraviť poľutovaniahodné ľudské omyly z minulosti. Nebojím sa povedať, že je to šanca zoslaná Bohom. Je to šanca vrátiť sa na začiatok, k prvopočiatočnej pravde, šanca vrátiť sa k pôvodnému obsahu a duchu Ježišovho učenia. Čítajte tieto evanjeliá a využite možnosť pretvoriť vieru, aby sa mohla stať domovom pre mnohých ďalších ľudí.“

S touto knihou sa nelúči ľahko – samotný príbeh končí medzi kúdolmi dymu stúpajúcich z káhirských predmestí bombardovaných izraelským letectvom počas arabskej-izraelskej vojny a v jeho epilógu sa – ako to už v príbehoch o láske, hľadaní a smrti býva – možno sotva ubrániť hlbokému dojatiu. Ale aj v čase, kedy sa v krajine na Níle rozhorí vojnový požiar budeme vnímať skutočný odkaz autorky, ktorá našu pozornosť opätovne upriami k strateným a znova nájdeným evanjeliám: „Keď k vám slová týchto evanjelií dorazia cez oceány, púšte či naprieč časom, možno v nich nájdete vzkriesenie príbehu, ktorý bol dlho pochovaný – príbehu o veľkej viere.“

Miloš Jesenský

 

(Tucker Malarkeyová: Vzkriesenie. Z anglického originálu preložila Zdenka Buntová, Ikar, Bratislava 2007, 350 strán.)

aktualizácia: 23.01.2017 | počet zobrazení: 255

počet prístupov od 10.02.2007: 433017
počet prístupov dnes: 5