Dr. Miloš Jesenský

Andělské počty

„Jeho koža bola ako ľadový pancier, ktorý siahal bližšie a bližšie ku kostiam. Noc bola ako okná katedrály, v ktorej boli použité iba bledé odtiene mesiaca, mozaiky tieňov a neurčitého svetla presvitajúceho medzi holými vetvami stromov. Čo bolo zvláštne, tieto konáre sa prepletali tak tesne, že nedokázal určiť, kde sa nachádza zdroj toho slabého svetla. Ben nevedel, kde je, ani ako sa tam ocitol.“

Na rozdiel od Benjamina Franklina blúdiaceho troskami Londýna zničeného dopadom kométy zámerne vychýlenej „gravitačným delom“ ako čitatelia „Anjelských počtov“ (A Calculus of Angels) vieme, že sa nachádzame v samotnom srdci Keynesovho alternatívneho sveta s bohatom rozkošateným stromom nezávislých dejových línií.

Druhý diel „Veku nerozumu“ popisuje následky umelo privolanej katastrofy ruinujúcej väčšiu časť civilizácie po oboch stranách Atlantiku. Franklin a Newton utekajú z Britských ostrovov do prahy, magickej metropoly a poslednou baštou Svätej ríše rímskej národa nemeckého. Viedeň je obsadená osmanskými vojskami, ktoré sa – na rozdiel od dejepisu – nikdy nepodarilo pred bránami odraziť a z východu postupuje v čele obrovskej armády ruský cár Peter . Newton unikne na podivuhodnom lietajúcom stroji, zatiaľ čo Franklin je zachránený švédskym panovníkom a cestuje po zemi. Adrienne so synom Nikom a priateľkou Crécy putuje po území bývalého Francúzska, kým nie je zajatá cárovou gardou a musí nedobrovoľne prijať miesto vedkyne v jeho akadémii v prospech ruského impéria. Americké kolónie, pôvodne britské a francúzske uzavrú prímerie s indiánskym obyvateľstvom a vyšlú do Európy malú flotilu, aby zistili, prečo sa o ne Starý svet prestal zaujímať a prečo odrazu vyschli životodarné pramienky zámorského obchodovania.

Napriek mnohým odbočkám a dejovým redundanciám možno za základnú osnovu považovať ťaženie cára Petra naprieč upadajúcou Európou, pričom autor znova preukazuje dôkladnú znalosť reálií i zručnosť s akou vytvára svoju víziu alternatívneho sveta. Zatiaľčo ulice Londýna, práve tak ako aj väčšiny francúzskych a nemeckých miest ostali po dopade kométy pochované pod zeminou, vyvrátenými stromami a všadeprítomnými sutinami kedysi výstavných sídiel, Praha ležiaca v ťažisku európskej kultúry si zachovala i v Keynesovom podaní svoju veľkoleposť a príťažlivosť.

Boje, sprisahania, úteky a podivuhodné experimenty s hmotou i duchom rámcované úvahami o syntéze vedy a mágie, v ktorej sa Newtonova fyzika prelína so vzývaním anjelských bytostí a tvorbou golemov tvoria nielen inventarium rerum „Anjelských počtov“, ale prenikajú hlboko do tkaniva Keynesovho príbehu podaného so zmyslom pre rozprávačské umenie a citom pre všetky explozívne prísady namiešané s dokonalou znalosťou literárnej alchýmie. Neostáva teda nič iné, ako si zaželať, aby sme na preklad záverečných zväzkov tetralógie „Empire of Unreason“ a „The Shadows of God“ nečakali príliš dlho.

Miloš Jesenský

(Keyes, Gregory, J.: Andělské počty , Triton, Praha 2004)