Dr. Miloš Jesenský

Hitler a holokaust

Zatiaľ čo v staroveku znamenalo slovo holokaust zápalnú obetu prinesenú na oltári niektorého z hašterivých antických bohov, v súčasnosti sa stalo synonymom genocídy. V užšom zmysle slova označuje masové vraždy židovského obyvateľstva v nacistických koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny.

Všeobecne možno povedať, že historici sa v nazeraní na túto jednu z najhanebnejších epizód európskych dejín delia na dve skupiny: ”intencionalisti” trvajú na rozhodujúcej úlohe nacistickej ideológie a veria v starostlivo pripravený plán vyvražďovania Dávidovho národa, naproti tomu ”funkcionalisti”, či ”štrukturalisti” zvýrazňujú chaotický charakter nacistického systému. Podľa nich sa vyhladzovanie odohrávalo skôr vďaka atmosfére inherentného mocenského neporiadku, ako na základe vopred premysleného zámeru.

Do tejto diskusie prispel renomovaný historik Robert S. Wistrich zásadným spôsobom v knihe „Hitler a holokaust”, ktorej preklad práve vyšiel v slovenskom jazyku. Autor niekoľkých kníh a elitný prispievateľ Times Literary Supplement v nej prezentoval svoj obdivuhodný lektorský a odborný potenciál, pričom zúročil svoje skúsenosti z prednášok moderných židovských dejín na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, ako aj hosťujúceho profesora na univerzitách v Brandeise a Harvarde.

“Kniha Roberta Wistricha Hitler a holokaust je súhrnnou a pritom spoľahlivou históriou“, napísal na margo tejto monografie popredný americký historik Michael Berenbaum. ”Pre každého, kto si chce prečítať knihu o tom, čo v súčasnosti o Hitlerovi a holokauste vieme, bude dobré začať s Wistrichom. Neútočný a dôkladný, výstižný a korektný pri svojich analýzach, znova preukázal svoju znalosť témy a prehľad aj v tých najnovších vedeckých prácach.“

V tomto diele sa môžeme stretnúť s komplexným analytickým náhľadom na dejiny prenasledovania Izraelitov v širšom historickom i geografickom kontexte – od stredovekých pogromov po prejavy antisemitizmu v krajinách strednej a východnej na začiatku 20. storočia zlovestne predznamenajúce udalosti po nástupe Adolfa Hitlera k moci. Predmetom historikovho skúmania sa stáva i charakter nacistickej mašinérie smrti, charakter židovského i nežidovského odporu, či tragický príbeh kolaborácie a ľahostajnosti v Európe, Amerike i v radoch cirkvi.

„Holokaust poháňala mileniárna apokalyptická ideológia zničenia, ktorá odvrhla všetky osvietené a pragmatické predpoklady liberálnej modernity“, mieni Robert Wistrich a pokračuje: „Hitler, v maske germánskeho bojujúceho „Krista“, doviedol túto mileniárnu tradíciu do príšerného konca v táboroch smrti ako posvätných obetných oltároch nového politického náboženstva, zvaného národný socializmus. V táboroch sa tým najhroznejším spôsobom realizovali podoby a opisy pekla, ktoré možno nájsť v európskom umení. Kataklizmatická čierna vášeň esesáckych oddielov smrtihlavov oznamovala zánik Boha lásky, súcitu a milosrdenstva.“

História holokaustu vo Wistrichovej monografii presvedčivo a verne ilustruje rozsah, v akom si antisemitská brutalita zachovala svoju dualitu: na jednej strane utajovaný postup industriálneho vyhladzovania, na druhej strane náhle, spontánne prejavy nevýslovnej krutosti.

V súvislosti s dilemou, ako mohli tieto zverstvá prebiehať v civilizovanej Európe – hoci za rachotu Hitlerových pancierových divízií valiacich sa pod znamením svastiky na východ i na západ – evokuje profesor Wistrich množstvo otázok. Nielen o tom , ako sa choval nemecký národ a jeho spojenci, ale aj o postojoch obyvateľov anektovaných, či podmanených krajín a v neposlednej rade i samotných Izraelitov, ktorí väčšinou pasívne prijímali svoj tragický osud. Za štyri tisícročia sa totiž židovský národ napriek ťažkým skúškam nestretol s nepriateľom, ktorý by nepožadoval len časť majetku, ale úplne všetko, nie pár alebo veľa životov, ale naozaj všetky, do posledného novorodenca. Kto z nich si dokázal predstaviť takéto monštrum, obzvlášť, keď židia na rozdiel od kresťanov neverili, že diabol na seba berie ľudskú podobu?

Odkazom Wistrichovho bádania je hlboká skúsenosť, že zlu sa nielen môže, ale aj musí odporovať od začiatku, že vždy existuje možnosť rozhodnutia a plnenie rozkazov v žiadnom prípade nemôže byť nijakým ospravedlnením zločinov:

„Zamýšľať sa nad holokaustom je ako hľadieť do priepasti s nádejou, že náš pohľad neopätuje. Je to absolútne extrémny prípad, čierna diera dejín, ktorá nielen narúša naše povrchné predstavy o modernosti a pokroku, ale aj spochybňuje naše vnímanie toho, čo znamená byť ľudským tvorom.

Wistrich, R.S.: Hitler a holokaust, z angl. originálu preložila Marina Zavacká, 1. vyd., Slovart, Bratislava 2002, 303 s.