Kroniky Jakuba Vandrovca sú takmer dvestopäťdesiat stránkovou poviedkovou zbierkou, ktorá však neobsahuje iba poviedky. Hlavnou postavou (slovo hrdina by tu asi nebolo práve namieste) je amatérsky exorcista, Jakub Vandrovec z reálne existujúcej poľskej dedinky Vojslavice, o ktorom však tamojší starosta rozhorčene prehlásil: „Taký ožran tu nikdy nežil!“ Poľský spisovateľ Andrzej Pilipiuk mu vystavil vo svojich textoch dostatočne bizarný životopis: Jakub, podľa policajných záznamov „príživník notoricky odmietajúci prácu“ narodený okolo roku 1900 (presný dátum si nepamätá), absolvent troch ročníkov základnej školy (ešte za cára), stíhaný za pytliactvo, pálenie samohonky, ničenie majetku vyšetrovacích orgánov a „krajne negatívny pomer k spoločenskému zriadeniu“ vystupuje v celkom dvanástich poviedkach, pričom ďalšie nájdeme v poľskom jazyku ešte v dvoch antológiách, neustále doplňovaných časopisecky vychádzajúcimi príbehmi.
Tie možno iba veľmi ťažko zaradiť, autor sa pohybuje v marginálnych oblastiach fantastiky, často iba naznačeným fantastickým ozvláštnením. Namiesto toho, aby pracoval so žánrovými rekvizitami, píše Pilipiuk groteskným spôsobom o svojich spoluobčanoch, pričom Jakubove príhody dovádza až za hranice absurdity: kto by sa len zdržal smiechu, ak sa dočíta ako amatérsky exorcista v gumákoch vrazil v mauzóleu „večne živému“ Leninovi osikový kôl do hrude, zneškodnil vodníka v komunistami vybudovanej priehrade, súťažil s ruským plukovníkom v pití vodky, prekazil plán mafiánov pre získanie jadrovej zbrane, či svojráznym spôsobom vymietal upírov, mimozemšťanov, vlkolakov a prízraky. Pilipiuk neraz nastavuje zrkadlo nešvárom súčasnej spoločnosti, či už sú to tuposť byrokratického aparátu, korupcia v radoch polície, neschopnosť spoločnosti vyrovnať sa s bremenom predošlého spoločensko – mocenského systému. Autorove postavy – Jakub Vandrovec a jeho známi, ruský monarchista Semen Korčaško, či výrobca domácej pálenky Jozef Pačenko, sú doslova filozofi okamihu, so svojráznym postojom k práci i majetku. Žijú tu a práve teraz a napriek zdanlivo absurdnému spôsobu existencie ponúkajú ich príhody množstvo vážnych námetov na zamyslenie.
Svojráznosť humoru ako užitého výrazového prostriedku môžete doceniť už pri prvom kontakte s touto ojedinelou knihou, keď na zadnej strane obálky nájdete množstvo fiktívnych inzerátov od „Ruský traktor aj s muníciou. Zn. Rýchlo.“ až po „Predajňa U troch šmelinárov. Len u nás dostanete na jednom mieste: tričká adidas, baseballové pálky a atrapy mobilov“.
Andrej Pilipiuk, narodený v roku 1974 sa medzi tvorcov poľskej fantastiky zapísal naozaj výrazným spôsobom. Profesiou archeológ, záľubou spisovateľ, publicista, nezávislý historik a hľadač meteoritov debutoval pred siedmymi rokmi poviedkou Hyena, tvoriacou prológ cyklu rozprávaní o Jakubovi Vandrovcovi, ktorých počet dosiahol takmer pol stovky pokračovaní. Autorsky sa podieľal aj na pokračovaní príhod Pána Tragáčika, kultového hrdinu románového cyklu Zbignieva Nienackeho a bol dvakrát nominovaný v literárnej súťaži Janusza A. Zajdla v kategórii Najlepšia poviedka roka.
Pilipiuk, Andrzej: Kroniky Jakuba Vandrovce. Příhody exorcisty-amatéra, Laser, Praha 2003, s.248