Dr. Miloš Jesenský

Mesiac ako najbližšie vesmírne tajomstvo

(najnovšia kniha Dr. Miloša Jesenského) „Mesiac nesvietil. Hviezdy sa mihotavo trblietali v hlbine čierneho neba. Kto obýva tie vzdialené svety? Aké sú tam útvary, aké živé tvory, aké zvieratá, aké rastlinstvo? Vedia mysliace bytosti v tom vzdialenom vesmíre viac ako my? Zmôžu viac ako my? Vidia to, čo my nepoznáme? Keď bude niekto z nich prechádzať priestranstvami, nezjaví sa jedného krásneho dňa na našej Zemi ako dobyvateľ, tak ako sa kedysi Normanďania preplavili cez more, aby si podrobili slabšie národy?
My, čo žijeme na tejto hrudke blata, ktoré sa rozriedené krúti v kvapke vody, sme takí nedokonalí, bezbranní, nevedomí a nepatrní…“

(Guy de Maupassant, Horla)

Miloš Jesenský, napriek tomu, že má za sebou už viac ako desiatku titulov, patrí stále k menej známym, pre niekoho možno celkom neznámym, autorom literatúry faktu a sci-fi. Aj keď najpríhodnejšie označenie jeho tvorby je zrejme špekulatívna literatúra, pretože tvorí najväčšiu plochu, vydal v nej najviac titulov a je evidentné, že ho vnútorne najviac priťahuje. Niet pochýb, že na Slovensku má tento typ literatúry aj dosť veľký počet čitateľov, preto je veľmi zarážajúce, že Jesenský nenašiel na Slovensku svojho vydavateľa. Väčšina jeho kníh vyšla v Čechách, vo vydavateľstve AOS Publishing, s ktorým autor spolupracuje od svojho debutu Štyri hodiny do stredoveku až po titul zatiaľ posledný – Nie sme prví na Mesiaci. Táto spolupráca priniesla aj svoje plody – autorova kniha o stredoveku bola kritikou v Čechách mimoriadne kladne prijatá a hodnotená ako najlepšia kniha od vydania „Rána kúzelníkov“. Na debutovú knihu to nebolo zlé… Na Slovensku publikoval autor iba 3 knižky, z ktorých Krajina zázrakov predstavuje špičku v danej oblasti, a to nielen tematický, obsahovo, ale aj grafickým spracovaním a bohatým ilustračným materiálom.

Zatiaľ posledná knižka Miloša Jesenského predstavuje zaujímavý pokus sústrediť čo najväčšie množstvo neustále sa vynárajúcich tajomstiev okolo výskumu Mesiaca na čo najmenšiu plochu. Mesiac, ako najbližší nebeský sused Zeme, priťahoval pozornosť astronómov od počiatkov vesmírnych letov, a povedzme si pravdu, zaujímal nielen astronómov a astronautov, a nielen v našich časoch. Ako typický predstaviteľ špekulatívnej literatúry sleduje Jesenský tie oblasti výskumu Mesiaca (najmä program Apollo – NASA z prelomu 60. a 70. rokov 20. storočia, ktorého cieľom bolo úspešne dopraviť ľudskú posádku na Mesiac a späť) a nachádza sporné miesta v toku zverejnených faktov, dokumentov a výpovedí. Tieto miesta, ktoré mimoriadne zahmlievajú celý výskum Luny, nehľadá nasilu, oni väčšinou vyplávajú na povrch ako olej na vodu. A že tajomných, nejasných, „zamotaných“ situácií okolo tejto problematiky je skutočne veľa – o tom svedčí kniha „Nie sme prví na Mesiaci“. Priliehavejší názov by možno bol – neboli sme prví…

Jesenský zdôrazňuje predovšetkým neúplnosť oficiálnych informácií, ktoré akoby sa snažili určité fakty zatajovať, a iné, možno veľmi dôležité, bagatelizovať. Takýmto spôsobom vzniká pole vhodné na mystifikáciu a prekrúcanie faktov. Trošku si dovolím odbočiť k osobnej spomienke – pristátie Apolla 11 z roku 1969 som sledoval v priamom televíznom prenose, a až po rokoch som si uvedomil fakt, ktorý iba trochu technicky a vedecky podkutého diváka musel zaskočiť hneď. V eufórii nad úžasným výkonom ľudstva, som pri sledovaní nevenoval pozornosť tomu, že kozmonauti po Mesiaci „hopkali“ ako na Zemi. Žiadne obrovské skoky, ktoré by mali vykonávať na základe podstatne nižšej mesačnej príťažlivosti… Už tento prenos vyvolal vlnu pochybností, ktoré sa rokmi nahromadili, a ich neriešenie, „zatĺkanie“, či odsúvanie ako nepodstatných priviedlo práve autorov špekulatívnej literatúry k otázkam, ktoré vo svojich knihách sformulovali. A nielen ich – aj kinematografia zareagovala svojím príspevkom – napr.: film „Kozorožec I.“(1978) nastolil práve problém dokonalej mystifikácie, aj keď umelecky film predstavoval len nevýrazný príspevok k danej téme.

Pochybnosti ľudí nezaťažených oficiálnymi stanoviskami smerujú v podstate k dvojici otázok:

1. Bolo skutočným cieľom mesačnej misie pristátie na Mesiaci (nesledovala táto finančne mimoriadne nákladná akcia aj iné, prísne utajované zámery, napr.: kontakt s mimozemskými civilizáciami, alebo výskum vesmírnych zbraní)?
2. Uskutočnila sa celá misia v rozsahu, v akom ju oficiálne poznáme (alebo bola jej časť, prípadne aj celá misia len dokonalou mystifikáciou, ktorá mala zmiasť vesmírny výskum vtedajšieho ZSSR)?

Miloš Jesenský nastoľuje vo svojej knihe otázok podstatne viac – napr.: Čo našli kozmonauti na Mesiaci? Možnosti objavenia tajomných objektov naznačovali už predchádzajúce objavy cez výkonné teleskopy a nepilotované návštevy striebornej obežnice Zeme. Oficiálne miesta sa o akýchkoľvek objavoch na povrchu Mesiaca, alebo dokonca pod jeho povrchom, vyjadrujú mimoriadne zdržanlivo. Stretli sa astronauti počas svojich letov s mimozemskou civilizáciou a jej predstaviteľmi? Kozmonauti naznačujú, že áno, oficiálne miesta ich názory zľahčujú, alebo nekomentujú vôbec. Prečo bola potrebná taká dlhá karanténa po návrate z „mŕtvej“ Luny? Alebo mali vedci indície, že až taká mŕtva nie je? Otázky, samé otázky…

Kniha na ne nedáva odpovede, tou je názov knihy. Špekulatívna literatúra väčšinou len naznačuje iné možnosti nazerania na vžité definície, názory či závery, hypotézy alebo teórie. Prínos špekulatívnej literatúry nie je v tom, že vytvára nové koncepcie, ale že nabúrava staré, a vytvára priestor pre formulovanie nových. Čiže neťaží z ohurujúcich informácií (na to slúži bulvárna tlač), ale upozorňuje na nedostatočnosť tradičných názorov na rôzne aspekty ľudskej histórie a súčasnosti, a otvára pole pre jej sústavné prehodnocovanie. Že niekedy „presolí“ danú tému, to je už spôsobené množstvom informácií, ktoré má autor k dispozícií, a aj úrovňou jeho rozhľadu a intelektuálnou rovinou spracovania faktov. Veľa autorov špekulatívnej literatúry pracuje s faktami len do takej miery, ako vyhovujú ich zámerom – niektoré vynechajú, niektoré zataja – a ocitávajú sa presne na takej istej platforme ako tí, ktorých skutky a činy hodnotia a zaujímajú k nim stanoviská…

Jesenský sa drží predovšetkým overiteľných informácií, ktoré boli v rôznej podobe publikované (tlač, knižné publikácie, magnetofónové nahrávky, filmové a televízne záznamy…). Tieto informácie sústreďuje postupne v logickom slede vývoja výskumu Mesiaca, konfrontuje ich s názormi, ktoré spochybňujú ich hodnovernosť a vyzdvihujú ich účelovosť a zámernú dezinformačnú rovinu. Faktom ostáva, že výskum Mesiaca (oficiálny) sa skončil tak rýchlo, ako začal, a USA i ZSSR sa sústredili na orbitálne lety okolo Zeme a občasné výlety na Mars, ktoré sú stále viac a viac neúspešné. Pristávací modul sa – v lepšom prípade – hneď po zosadnutí odmlčí. Ale to je už iná kapitola…

Jesenský vo svojej predchádzajúcej tvorbe preukázal široký záber tém a ich rôznorodého spracovania. Pre slovenského, ale aj českého a poľského čitateľa, spracováva témy historické (najmä stredovek), z nedávnej histórie (osobnosť Adolfa Hitlera, tajné vojenské technológie III. Ríše) ale aj úplne súčasné (napr. kniha o Aktoch X – kde na konkrétnych prípadoch ukazuje inšpiračné zdroje tvorcov tohto mysteriózneho seriálu).

Jesenský sa venuje záhadám ako takým, priťahuje ho ich tajomná rovina, rovnako ako možnosti špekulatívnej interpretácie. V jednej zo svojich najlepších kníh – Krajina zázrakov – podáva podmanivý svet slovenských povestí, legiend, mýtov, záhadných úkazov a strašidiel. Tento bedeker prestavuje skutočného sprievodcu, pretože autor v ňom zozbieral veľa z toho, čo sa zachovalo o jednotlivých mestách, hradoch a domoch z celého Slovenska.

Ako jeden z mála autorov špekulatívnej literatúry na Slovensku (ak nie jediný), objavil pre tento druh literatúry aj stredovek, ktorý je bežne označovaný ako temný. Jesenského obraz stredoveku je iný – je plný naznačených a nevysvetliteľných tajomstiev ľudského ducha, ktorý aj v tomto období hľadal svoju cestu k večnosti a k základným otázkam ľudskej existencie. K tejto téme sa ešte viackrát vrátil a to veľmi úspešne. V jeho mapovaní záhadných tajomstiev sa ocitlo aj 19. storočie – storočie vedeckých objavov, prudkého rozmachu nových vynálezov – ale aj nových chorôb, nového zneužívania silnejších na úkor slabších. Záhady 19. storočia sú výborne napísanými historkami o známych i menej známych udalostiach, ktoré doteraz neboli hodnoverne a objektívne interpretované a posunuli sa tak do ríše legiend a povestí…

Z napísaného celkom logicky plynie, že ani záhady okolo výskumu Mesiaca nemohli jednoducho obísť okolo Miloša Jesenského. Pozoruhodné tak na knihe, ako na samotnom výskume je to, že ide naozaj o nedávnu históriu, a koľko sa okolo nej nakopilo nezmyslov, klamstva a zastierania. Prečo? A ďalšie sa rodia každý deň. Práve teraz napríklad prežívame zrod jednej veľkej mystifikácie – narodenie prvého klonovaného dieťaťa. Sme svedkami, ako tlač dokáže bravúrne zmanipulovať vcelku ľahkovernú verejnosť a popremývať jej mozog, aby prijal len požadované skreslené informácie a o nič iné sa nezaujímal. Autori špekulatívnej literatúry dostávajú výdatné sústo pre svoju tvorbu…

Ale vráťme sa k Mesiacu a ku knižke Miloša Jesenského. Od prvého pristátia človeka na Mesiaci uplynula relatívne krátka doba – niečo cez tridsať rokov. Akékoľvek ďalšie lety do kozmu prestali, okrem dlhodobých oblietavaní Zeme. Na výskum pôsobenia stavu beztiaže a fyziologických pochodov počas dlhodobého pobytu vo vesmíre toho už bolo dosť. Svedčí o tom aj fakt, že tieto lety sa začínajú meniť na najdrahšie turistické pobyty. Čosi sa deje a verejnosť len tuší, čo. Tuší to na základe autorov špekulatívnej literatúry, ktorí vytiahli na svetlo božie prísne utajované kauzy, fakty, rozhovory…

„Vďaka práci TMM a snímkam, ktoré boli získane prostredníctvom sond, nie je už ďalšie utajovanie udržateľné. Zdá sa teda celkom podložené zistenie, že na Mesačnom povrchu existovali akési gigantické obdoby pozemského projektu Biosféra, chránené mohutnými kupolovitými stavbami. Kto a prečo tieto kupole v dávnej minulosti na Mesiaci vybudoval zostáva naďalej záhadou, ktorej riešenie môžeme nájsť iba vtedy, ak sa vrátime na Mesiac, ktorý je od nás vzdialený v pojmoch vesmírneho cestovania naozaj iba pár dní. Koniec koncov, v tomto zmysle sa vyjadril aj neúnavný Richard Hoagland, ktorého slovami môžeme ukončiť i celú túto knihu: „Musíme obnoviť vesmírny program. Keď sa vrátime na Mesiac, nájdeme tam zázraky a poklady, ktoré prekonajú našu fantáziu. Záleží iba na nás.“

Miloš Jesenský, nar. 23.5.1971 Čadca, vyštudoval Vysokú školu veterinárnu v Košiciach, pracoval ako samostatný pracovník Východoslovenského múzea, v súčasnosti si dokončuje doktorát a pracuje ako bibliograf Krajskej štátnej knižnice v Žiline.