Publikácie
Newtonove delo
Čo by sa stalo, keby sa sir Isaac Newton venoval viac alchýmii, ako fyzike a pri svojich experimentoch by zistil, že „kráľovské umenie“ naozaj funguje ? Čo ak by namiesto gravitačného zákona objavil lapis philosophorum, o ktorom snívalo mnoho generácií domnelých i skutočných zasvätencov skláňajúcich sa nad alembikmi, krivuľami a téglikmi vo svojich začadených laboratóriách netušiac, že toľko hľadaný „kameň mudrcov“ môže byť nielen prostriedkom zázračnej transmutácie hmoty, ale aj ničivou zbraňou? Čo keby bostonský mladík, ktorého história vedy pozná pod menom Benjamin Franklin otvoril pri svojich výskumoch cestu k zmene ľudských dejín v poslednej štvrtine 17. storočia a krásna Adrienne, milenka Ľudovíta XIV., kráľa Slnka myšlienky týchto dvoch mužov spojila – a to s netušenými následkami?
Odpovede na tieto otázky tvoria osnovu tetralógie „Vek nerozumu“ amerického autora J. Gregory Keyesa, ktorú pre dôvtipnú žánrovú syntézu možno zaradiť medzi ešte stále zriedkavé vydarené diela science fantasy. Keyes je skúseným autorom – i keď z novšej generácie spisovateľov. Narodil sa 11. apríla 1963 v Meridiane, v Mississippi, mladosť strávil v indiánskej rezervácii v Arizone, vyštudoval antropológiu a pôsobil ako univerzitný profesor. Je preto pochopiteľné, že k jeho záujmom patrí mytológia, kultúrna história, jazykoveda a rozprávanie príbehov. Dnes žije v Savannah, jednom z najstarších miest v Georgii a naplno sa venuje spisovateľskému remeslu.
Prvá kniha „Veku nerozumu“ vyšla v origináli v roku 1998 pod názvom „Newtonovo delo“ (Newton´s Cannon). V nej Keyes koncipoval fascinujúci alternatívny svet od základu zmenený revolučným objavom Isaaca Newtona, ktorému sa vďaka úspešne dokonanej transmutácii podarí v roku 1681 stanoviť základné pravidla alchýmie a príbuzných hermetických vied. Na základe toho začali Starý i Nový svet zaplavovať podivuhodné vynálezy ako večné lampy, prístroje umožňujúce hovoriť na veľkú vzdialenosť a nové druhy nebezpečných zbraní. Vedecká alchýmia ruka v ruke so znovu oživenou tradíciou vykročila k dobytiu sveta a rýchlo mení jeho tradičnú podobu. Dejinné udalosti sa síce vyvíjajú inak, ako to poznáme s dejepisu, ale vzájomná nevraživosť Francúzov a Angličanov je stále prítomná. Britská armáda sa vylodí na francúzskom pobreží a Ľudovítovo kráľovstvo môže zachrániť len nové, zázračná zbraň prekonávajúca vo svojich účinkoch aj tie najväčšie očakávania. Situáciu komplikuje verný poddaný v americkej kolónii anglickej koruny Benjamin Franklin, ktorý nevedomky poskytne svoje výpočty nepriateľom a podnikne nebezpečnú misiu, aby sa svojich zápiskov opäť zmocnil.
Keyesova kniha sa číta jedným dychom a autorov nadhľad i nevšednú invenciu možno obdivovať nielen v rovine príbehu, ale aj oných tajomných, dráždivých a inšpirujúcich výkladoch o vedeckej alchýmii. Čitatelia v nej nájdu mnohé historické osobnosti, dobovými fyzikmi počnúc, cez príslušníkov šľachty a kráľovských dynastií, cez voľnomyšlienkárov typu Voltaira až po zlovestne známeho piráta Čiernu bradu. Kultivovaný jazyk, množstvo dobových reálií zasadených do alternatívy známych udalostí, to všetko spolu s napínavým dejom povyšuje „Vek nerozumu“ na piedestál podobných titulov fantastického žánru.
Miloš Jesenský
(Keyes, J.Gregory: Newtonovo dělo, Triton, Praha 2004, 408 strán.)
počet prístupov dnes: 27