Publikácie

[ späť ]
Publikácie  Publikácie na www.putnici.sk  Chupacabras útočia

Chupacabras útočia

Chupacabras útočia

Viac ako storocie vycínajú na karibskom ostrove Portoriko okrídlené príšery „chupacabras“. Invázia hrozivých „kozích upírov“ vyvolala medzi obyvatelstvom takú paniku, že sa otvorene domáha rázneho zákroku úradov. Ich hospodárske zvieratá, predovšetkým malé prežúvavce, sú totiž masovo zabíjané stvoreniami, ktoré vysávajú krv, konzumujú vnútorné orgány a príležitostne útocia aj na ludí.

Kedysi dávno sa ich výskyt spájal so silami temnôt, dnes prišli do módy mimozemštania.

ZÁHADNÉ PRÍPADY

Dna 26. marca 1995 pozoroval Jaime Terres spolocne so svojim bratom v korune stromov v blízkosti Barretovej ovcej farmy, kde bolo prednedávnom nájdené väcšie množstvo zmasakrovaného dobytka, prapodivné stvorenie. Bytost mala gulatú hlavu, cierne mandlovité oci a málo vyvinutú celust s ústami. Tvár bola šedej farby, zvyšok tela bol pigmentovaný. Akonáhle si však tvor povšimol, že je stredom nežiadúcej pozornosti dvoch ludí, vydal ostrý sykot, pri ktorom obaja bratia takmer upadli do mdlôb a zmizol v kroví.

Známy portorický bádatel Jorge Martin dokumentoval agresívne chovanie „chupacabras“ aj voci ludom jedného slnecného májového dna roku 1995 zaútocila príšera na staršieho rolníka pri práci na trstinovom poli. Muž sa síce ubránil, ale následne takmer podlahol srdcovému záchvatu. Jeho výpoved doplnili rozprávania dalších svedkov, ktorí tvrdili, že „chupacabras“ zvláštne gestikuluje, culo otáca hlavou a vydáva sycanie spôsobujúce mdloby.

Prvá polovica roku 1995 bola v znamení všeobecného masakru zvierat v Portoriku. Don Francisco Rutz z mestecka Humacao napríklad 22. mája nahlásil polícii podivne usmrtené tri kozy aj kozlatami. Veterinár pri obhliadke tiel zistil malé ranky na cele, krku a nohách zvierat. Co však bolo ešte podivnejšie – telá neobsahovali ani kvapku krvi.

Pätdesiatrocná Maria de Gomézová z dedinky Barrio Valenciano Abajo sa s chupacabras stretla v noci, ked odišla na dvor upokojit štekajúceho psa. V prítmí, priamo za siluetou jej verného štvornohého strážcu, stála popolavo šedá, asi meter vysoká postava a upierala na zviera planúce oci, ako by ho chcela zhypnotizovat.

„Bol to najohavnejší tvor, akého som kedy videla“, spomínala neskôr Maria de Gomézová. Krátko nato, ako svedkyna na seba upútala pozornost, prikryla si bytost krídlami tvár, nemotornými skokmi prebehla okolo plota, vyšvihla sa na terasu a odletela do tmy. Pani Gomézová si ešte stacila všimnút, že pri odlete osvetlovali oci príšery tmavý priestor navôkol svetlo, akoby to boli reflektory. Postupné slabnutie svojho zraku prisudzuje svedkyna tomu, že si s chupacabras pozerali priamo do oci.

Jedného neskorého vecera pristála na farme Jesusa Sancheza dalšia príšera, otvorila si králikárne a na mrtvych telách zanechala typické stopy po vysatí krvi. Sanchez sa rozhodol, že bude hliadkovat. O niekolko dní sa príšera objavila o štvrtej hodine rannej. Sanchez ju oslnil reflektorom, ona však unikla z kužela svetla a zmizla v poli, kde ešte vládla nepreniknutelná tma. Pravda, až na malý detail: farmár ju stihol dvakrát „pocastovat“ svojou ostro nabrúsenou macetou. A výsledok ? Nestalo sa vôbec nic. „Znelo to ako úder na bubon“, dodáva bezmocne Sanchez a pri tejto spomienke mu viditelne nie je dobre.

POLICAJT STRIELA NA PRÍŠERU

V noci 7. augusta 1995 pozoroval mladík Misael Negron v Canovanas viac ako desat minút chupacabras z balkóna svojho domu. Bytost vysoká 1,3 m mala „tmavú kožu a oválnu hlavu bez uší. Jej tvár s ostro sa zbiehajúcimi perami a velkými cervenými ocami sa nápadne podobala rybacej hlave, obzvlášt, ked jej z úst trcali velké kly. Hlava sedela na tenkom krku, trochu nižšie sa nachádzali dlhé ramená zakoncené troma špicatými prstami.“ Bytost sa pohybovala vo vzpriamenej polohe pomocou dvoch masívnych nôh. Pozdlž tela mala nieco „v podobe hrivy alebo hrebena.“ Tento hreben akoby fosforeskoval a menil svoju farbu. Stvorenie stálo na balkóne, na ktorého konci sa Negron objavil vo vzdialenosti asi 15 metrov. Akonáhle bytost Negrona zbadala, znehybnela a vystrašený Misael vbehol spat do bytu a zavrel balkónové dvere. Ked sa obzrel za seba, všimol si, že ho ten podivný tvor pozoruje spoza okna cervenými ocami. Odišiel, až ked mladík bledý od hrôzy zatvoril na oknách okenice.

8. augusta, teda hned na druhý den, pozoroval podobnú bytost Misaelov brat Angel Dávid Negron. Tvor stál na dvore pri práve usmrtenej koze. Negron vybehol bytosti oproti, ale akonáhle sa zachovala rovnako, vyrazil naspät domov a z balkónu pozoroval, ako votrelec zmizol v blízkom poraste. Telo kozy malo klasické stopy po útoku chupacabras – otvormi bola vysatá krv a telové tekutiny, chýbali tiež vnútorné orgány ako srdce, pecen, genitálie, rovnako ako pysky, oci a uši. Angel Negron a clenovia jeho rodiny si pamätajú, že chvílu pred objavením sa votrelca poculi zvuk v podobe silného hucania spojeného so „svištaním turbíny“, doliehajúci z miesta, kde sa potom objavil. Okrem toho vydávala chupacabras akýsi piskot sprevádzaný výrazným sycaním.

Zaciatkom augusta 1995 strielal policajt Jose Collazo z Campo Rico na chupacabras zo služobného revolveru /Magnum 357/. Príšera sa snažila pohrýzt jeho psa, fenu rasy cau-cau. Neznámy návštevník sa po príchode policajta okamžite obrátil proti nemu. Ten neváhal a zo vzdialenosti necelých troch metrov bleskurýchle vypálil. Náraz projektilu odhodil nepozvaného hosta na múr, ten sa však po náraze rýchlo otriasol a utiekol.

Podivnú bytost tiež pozorovali zavcas rána 16. augusta 1995 obyvatelia dedinky Pozo v okrese Campo Rico pocas odstranovania škôd po prechode uragánu Marilyn. Jeden z dedincanov vystrelil bez úspechu niekolkokrát na príšeru, ktorá roztiahla nieco ako krídla a odletela.

Iný svedok, Daniel Perez, uvidel chupacabras letiet od svojho domu: „Stalo sa to ráno okolo 7.30 hod.“, hovorí. "Pocul som hlasné hucanie, pozrel som sa von oknom a vtom som ho zbadal. Práve v tej chvíli pristávala a po niekolkých minútach už stál na nohách na velkom balvane na mojom pozemku. O chvílu vyskocil nahor, dostal sa do vzduchu a odletel medzi konáre stromu avocado, bez toho, aby sa dotkol co i len jedinej vetvicky. Vyzeral presne tak, ako ho popisujú ludia. Co ma na jeho vzhlade upútalo najviac, boli malé krídelká na chrbte, ktoré sa postupne rozširovali smerom od chrbta nadol a boli stále väcšie a väcšie.

Dr.Miloš Jesenský

aktualizácia: 06.02.2017 | počet zobrazení: 194

počet prístupov od 10.02.2007: 433013
počet prístupov dnes: 1