V tejto epizóde obaja agenti odhaľujú pozadie nezvyčajných vrážd, ktoré spáchala neviditeľná sila chrániaca mladú sekretárku Gravesovej spoločnosti Lauren Kyteovú. Mŕtvoly obetí majú vnútorné orgány doslova rozdrvené na kašu bez viditeľného vonkajšieho zranenia a telá vykazujú zvyškový elektromagnetický náboj, takže sa Mulder už od počiatku domnieva, že v tom musí mať prsty poltergeist.
„Poltergeist predstavuje temnú stránku duše. Psychická schopnosť môže byť práve tak deštruktívna a ničomná, ako aj nesebecká“, napísal vo svojej knihe „Výskum poltergeistu“ parapsychológ D. Scott Rogo. Neuveriteľné búchanie dverí, záhadné kroky, klopanie, hlasité a bližšie neurčené zvuky, nábytok, ktorý sa sám hýbe, rozbíjanie riadu a skla, náhly závan chladu, tajomné hlasy, predmety, ktoré sa objavujú a miznú a takisto ľudia, ktorí sa nedobrovoľne vznášajú v miestnosti – to všetko predstavuje neklamné znaky záhadného fenoménu poltergeist /z nem. „duch, pôsobiaci hluk“/. Parapsychológia sa už viac ako jedno storočie intenzívne zaoberá štúdiom tohto záhadného úkazu, ktorý je často viazaný na prítomnosť dospievajúcich, či adolescentných osôb a pre ktorý vytvorila ešte pojem „opakovaná spontánna psychokinéza“ /z angl. RSPK – recurrent spontaneous Psychokinesis/. Fenomén poltergeistu tak priamo poukazuje na tradíciu strašidelných domov a miest. Základy pre systematický výskum poltergeistuformuloval už v roku 1599 Martin del Fio, keďže tento jav bol známy a sledovaný už v období stredoveku, kedy ho považovali za vyčínanie temných démonických síl. Už v 13. storočí informoval Gerald z Walesu o duchovi, ktorý ohrozoval niekoľko mužov, úplný záznam však pochádza z rýnskeho mesta Bingen z roku 1335. V noci tu boli spáči vyhadzovaní z postelí, vzduchom lietali ťažké kamene a v uliciach sa ozývali hrôzostrašné zvuky.
Vráťme sa však k seriálu. Vo chvíli, kedy sa Lauren Kyteová objaví v kancelárii spoločníka svojho zavraždeného šéfa Roberta Dorlanda, aby tam získala dôkazový materiál o jeho zločinoch, je Dorland doslova vymrštený na stenu, dvere sa samy od seba otvárajú a zatvárajú, predmety v kancelárii posúvajú a vo vzduchu sa pohybuje nôž, ktorý sa neskôr zabodne do čalúnenia na stene za ktorým sa skrýva kopromitujúca disketa. Táto scéna do istej miery pripomína jeden z koplikovaných úkazov poltergeistu, ktorý sa prejavil v Novom Škótsku ako „Amherstská záhada“. Pri nej sa Ester Coxová, ktorá žila v dome spolu so sestrou a jej manželom takisto vznášala vo vzduchu a bola bodnutá teleportujúcim nožom, tesne predtým ako v dome vypukol požiar. Ona samotná bola potom odsúdená do väzenia za podpaľačstvo, hoci neexistovali priame dôkazy o tom, že požiar skutočne založila.
Fenomén poltergeistu ostáva dalej záhadou, hoci je dnes už takmer isté, že jeho prejavy sú pričasté na to, aby sme ich len tak vedome ignorovali alebo pripísali na vrub fantázie svedkov. Kompromis medzi vierou a skepsou vyriešila v roku 1942 istá britská poisťovňa, ktorá z 800 libier za škody spôsobené podľa všetkého poltegeistom vyplatila presne polovicu z nárokovanej čiastky. Reakcia poisťovne teda veľmi závažným spôsobom dokumentovala, do akej miery boli fenomény poltergeistu predviac ako polstoročím verejne akceptované.