V časti nazvanej okrídlenou skratkou pre mimozemské formy života zisťujú Mulder a Scullyová podivné okolnosti sprevádzajúce zostrelenie UFO v Iraku. Neznámy objekt sa zrúti na iracko – tureckej hranici a jeho vrak je tajne prevezený do USA. Vláda však túto skutočnosť popiera. Skúsme sa teraz pozrieť, či je vôbec niečo také možné. Pre príklad naozaj nemusíme chodiť ďaleko. namiesto Iraku navštívime Irán, kde sa v noci z 18. na 19. augusta 1976 odohral zaujímavý vzdušný útok.
Dve stíhačky F-4 Phantom II. iránskeho vojenského letectva prenasledovali UFO. Piloti však nemali šťastnú mušku ako ich filmový kolega, keďže im pri priblížení k cieľu náhle zlyhali zbrojné a komunikačné systémy. Pri druhom priblížení k UFO sa pilot jedného z lietadiel pokúsil odpáliť na raketu AIM-9, ale opäť neúspešne. Zariadenie sa mu nepodarilo aktivovať.
V tomto prípade ide o typické správanie sa vojenskej mašinérie. Armády na celom svete pálili na UFO doslova plánovite. V roku 1978 prehlásil Michael Michaud, zástupca riaditeľa Úradu pre politiku medzinárodnej bezpečnosti amerického ministerstva zahraničných vecí: „Mimozemšťania predstavujú pre nás potenciálne nebezpečenstvo a my predstavujeme potenciálne nebezpečnestvo pre nich. Aj keby si našli mimozemské bytosti skutočného nepriateľa vo vlastných radoch, napriek tomu by samohli obrátiť proti nám a siahnúť po nevyhnutných opatreniach, aby zachránili samých seba. To znamená možnosť vojenskej akcie.“
História ukazuje, ako sa tieto slová premenili na prax. Napríklad 7. mája 1989 neznámy lietajúci objekt zostrelili dve stíhačky Mirage, vybavené experimentálnym laserovým delom Thor 2 na púšťou Kalahari a 29. augusta toho istého roku zase použila americká armáda proti UFO radarový systém I.I.I. Electronics na Long Islande v rámci projektu Hviezdnych vojen /SDI/. Americká armáda pritom zbrojí proti mimozemšťanom celé roky. Stačí len pripomenúť rozkaz generála Omara N. Bradleyho z roku 1952 „odstreliť UFO, pokiaľ na predchádzajúcu výzvu odmietne pristáť“, či „memorandum CIA“ z 11. augusta toho istého roku, ktoré hovorí o zriadení celosvetového systému o tom, ako všetky dôležité vojenské základne dostali rozkaz odchytávať neidentifikovateľné lietajúce objekty.
Vojna proti mimozemšťanom sa teda už dávno začala a to i napriek tomu, že z ich strany nedošlo ani v jednom prípade k agresivite. Isteže, existujú prípady, kedy havarovali vojenské lietadlá prenasledujúce UFO, ale príčiny ich katastrofy boli veľmi rozmanité. Jeden z pilotov stíhal neznámy lietajúci objekt tak dlho, až sa mu minulo palivo v nádrži. Iný v v bojovom nadšení vystúpil do príliš veľkej výšky a stratil vedomie. Inokedy dostali piloti zo zeme rozkaz použiť zbrane, ale bojové systémy v tej chvíli zlyhali. Existuje dokonca i záznam o tom, že vybuchli už odpálené rakety v bezprostrednej blízkosti lietadla – útočníka teda nezasiahli „cudzinci“, ale jeho vlastná výzbroj. V rozpore s týmto chovaním naše armády často útočili na UFO a v niektorých prípadoch ich dokonca zostrelili. K žiadnej odvetnej akcii však pri tom nedošlo. Táto skutočnosť potom odhaľuje psychologické pozadie našej obavy z mimozemšťanov na základe toho, ako sme sa my sami správali k iným kultúram: k Indiánom vyvraždeným po príchode Európanov do Ameriky, k Afričanom odvliekaným do otroctva a to ešte ani zďaleka nie je všetko, ak si spomenieme na roky nacistickej hrôzovlády, tábory gulagu, či etnické masakry v Bosne!
Ak by chceli mimozemšťania naozaj obsadiť Zem, urobili by to už dávno. V skutočnosti treba za agresiu považovať tú vojenskú a politickú moc, ktorá popkojných návštevníkov víta bojovými stíhačmi a raketami, moc, ktorá od roku 1947 zamlčuje otázku mimozemského pôvodu UFO pred verejenosťou alebo ju plánovite dezinformuje „Premýšľam nad tým, ktorej lži mám uveriť“, hovorí Mulder v záverečnej scéne. A to je i dôvod k zamysleniu, či sa vôbec niekedy dozvieme pravdu. Pravdu, ktorá nám síce môže byť nepríjemná, ale namala by nám byť dlho odopretá…