Dr. Miloš Jesenský

[02x08] Jedným dychom (One Breath)

Scullyová sa záhadným spôsobom objaví v jednej z washingtonských nemocníc a Mulder bojuje, aby ju vrátil k životu. Vedomie Scullyovej, ktoré sa v hmlistých predstavách jej komatózneho stavu plaví v člne po rieke oddeľujúcej život od smrti, je ukážkovým príkladom predsmrtných zážitkov.

Pokroky modernej medicíny umožňujú dnes oživenie pacientov, ktorých by ešte pred pár rokmi pokladali za mŕtvych a tak bol objavený jeden z najväčších fenoménov súčasnej medicíny – predsmrtné zážitky NDE /near-death-experience/.

V závere Skinner rozpráva Mulderovi svoj zážitok z klinickej smrti, ktorú prekonal poťažkom zranení vo Vietname. Jeho rozprávanie je takmer totožné s výpoveďou istého amerického vojaka zaznamenanej Dr. Michaelom Sabomom. Ten bol v júni 1966 vážne zranený na jednom z bojísk vietnamskej vojny počas explózie, ktorá mu utrhla ruku. Krátko nato sa dokonca ocitol už aj v plastikovom vreci na prevoz mŕtvych. V márnici sa však prebral k životu, aby vypovedal: „Prvýkrát ma zasiahli priamo do ruky. Keď som sa spamätal z otrasu a chcel som sa vydať naspäť, priletela raketa a vybuchla… Spomínam si, že som urobil kotrmelec … Potom nebolo nič, ako sa neskôr ukázalo, niekoľko hodín. Videl som sám seba …bolo úplne zrejmé, že som mimo svojho tela …vyzeral som ako mŕtvy. Vopchali ma do vreca…“

Iný z vojnových veteránov dr. Sabomovi povedal: „Vo Vietname ma zasiahlo šesť striel zo samopalu. V okamihu sa môj život stal obrazom. Vrátil som sa do detstva. Zdalo sa mi, akoby obrazy chronologicky ukazovali môj život. Mal som pocit, že mi niekto premieta rýchlo za sebou diapozitívy“.

Pri pohľade na Scullyovú, ležiacu v kóme, s ihlami vbodnutými do žíl a omotanú platikovými hadičkami, si pokúsme predstaviť nepredstaviteľné – aké to je, byť nažive a při vedomí, bez možnosti ovládať svoje telo a nevedieť dať svoju existenciu najavo okoliu.

„Keď som opustil svoje fyzické telo, bolo to, akoby som vyšiel z tela von a vošiel niekam inam“, vypovedal ďalší zo svedkov." Nemal som pocit, že by som bol nič. Bolo to iné telo… ale nie normálne ľudské telo. je to trochu iné. Nebolo presne ako ľudské telo, ale nebol to len nejaký veľký kus hmoty. malo to tvar, ale nemalo to farbu. A viem, že som mal niečo na spôsob rúk."

Pre mnohých strašná situácia, pre iných stav po ktorom vonkoncom netúžili po znovuoživení. „Zaplavil ma neuveriteľný pocit mieru“, zdôverila sa zase jedna zo žien po prekonaní klinickej smrti bádateľovi Ianovi Wilsonovi. „Odrazu som necítila nijakú bolesť, iba pokoj …Bolo to úplne iné, než čo som doteraz zažila … bol to nádherný pocit.“

Mnohí lekári by dokázali rozprávať, ako ich pacienti preklínali, že vytrhli ich bolesťami sužované telo z objatia smrti a odviedli ich z mieru a pokoja thto zvláštneho sveta, v ktorom sa ocitli. Tisíce ľudí podávajú vďaka moderným resuscitačným metódam informácie o svojich zvláštnych predsmrtných prežitkoch, ktoré sa však môži od „skúsenosti po smrti“ predsa len nejakým spôsobom líšiť.Preto ostáva otázkou, či tieto zvláštne skúsenosti na prahu smrti možno naozaj považovať za dôkaz existencie posmrtného života.