Dr. Miloš Jesenský

[02x13] Neodolateľné (Irresistible)

Dana Scullyová sa dostáva do rúk psychopata Pfastera, ktorý zbiera vlasy a nechty mŕtvych žien. Mulder identifikuje páchateľa ako „stupňujúceho sa fetišistu“, ktorý je svojou úchylkou nutkaný, aby svoju bizarnú kolekciu doplnil vraždou.

V tejto časti padlo niekoľkokrát slovo „fetišizmus“. Fetišizmus je z pohľadu psychopatológie hraničným javom, ktorý možno považovať za vcelku normálny, ak sa rojčivosť zameraná na partnera sústreďuje na určitú časť tela / prameň vlasov, časť odevu a podobne / za predpokladu, že sexuálnym objektom zastáva stále milovaná osoba a tieto predmety slúžia iba na jej pripomínanie. V patologických prípadoch sa však samy stávajú sexuálnym objektom.

Pokúsme sa teraz zamerať na fetišizmus ako na jeden z pôvodných magických názorov, kedy človek hľadal nepoznateľné v hmotnej prírode, pričom samotný názov pochádza z portugalského „fetico“ /amulet/. Rôzne kultúry v minulosti verili v nadprirodzenú moc niektorých predmetov. Táto viera sa neskôr uplatnila v takzvanej prenosnej mágii, ktorá je základom čarodejníctva vôbec, kde sa uplatňuje princíp pars pro toto, teda fakt, že časť reprezentuje celok a teda i pôsobenie na časť je pôsobením na celok /napríklad v kulte vúdú/.

K najznámejším magickým predmetom patria oddávna predmety fetišistického charakteru ako sú napríklad kúsky tkaniny z odevu, ale aj vlasy a nechty, ktoré sa potom ukrývali, pretože majiteľ veril, že smrť nemôže nepriateľa minúť. Odtiaľ zrejme pramenil starý zvyk ničiť všetky odpadky,aby ich niekto nemohol použiť ku škodlivým kúzlam. Otázka vzťahu medzi fetišizmom ako magickým názorom a existenciou rovnako označeného javu ako aspektu ľudskej sexuality, ktorá by azda bližšie určila psychologický profil páchateľa typu Pfastera je veľmi ťažké zodpovedať.

Súvislosti však predsa len existujú. Menujme aspoň ofenzívnu erotickú mágiu spojenú s použitím telesných sekrétov, predovšetkým z genitálnej oblasti, vlasov, ochlpenia, krvi, nechtov a moču, ktorá nielenže rešpektuje mystické zastúpenie osoby jej časťou, ale zároveň i využíva prostriedky napomáhajúce zblíženiu osôb oboch pohlaví „biologicko – psychologickou cestou“. Ide hlavne o reakciu nevedomia prostredníctvom jeho pudových zložiek. K tejto časti má azda najbližše predstava o pôvodnom fetišizme, za ktorý sa niekedy považuje „fetišizmus hrobu“, zjavne súvisiaci s kultom mŕtvych.

Treba ešte dodať, že táto časť patrí v seriáli k tým, v ktorých absentuje paranormálny motív. Týchto epizód však nie je našťastie veľa, keďže posun zápletky scenára od paranormálneho k abnormálnemu môže súčasne i znamenať i posun tajomnej atmosféry seriálu k vyvolaniu pocitu nevoľnosti a znechutenia u značnej časti divákov.