Dr. Miloš Jesenský

[02x14] Trestajúca ruka (Die Hand Die Verletzt)

V časti, ktorá patrí medzi zvlášť desivé epizódy seriálu odchádzajú Mulder a Scullyová do malého mestečka Milford Haven v New Hampshire, aby vyšetrili vraždu teenegera. Pátranie ich postupne privedie do pazúrov satanistickej sek­ty.

Hoci je satanizmus v súčasnosti jeden z vážnych príznakov duchovnej krízy v podobe pohŕdania spoločenskými normami a jeho obhajcovia /keďže sa nájdu i takí/ ho považujú len za akýsi svojrázny druh „liečebnej psychodrámy“, v skutočnosti sa v jeho praktickej aplikácii stretávame so zlobou, pomstychtivosťou a rozličnými deviáciami. Ako dokázali viaceré policajné vyšetrovania, sú mnohé satanistické zoskupenia v tesnom spojení s teroristami a politickými radikálmi, uskutočnujú zločinné aktivity a vykazujú patologické správanie, hraničiace až s duševnou chorobou.

Bádatelia zorientovaní v tejto problematike rozlišujú jeho tri základné formy výskytu:

1. Kult Satana ako reálny, hoci pomerne zriedkavý druh náboženského aktivizovania sa.
2. Satanistickú mágiu, ako druh praktickej čiernej mágie.
3. Satanizmus, ako druh idealizovaného kultu, ktorý je vo väčšine prípadov pestovaný ako dekorúčelovo ritualizovaných sexuálnych praktík.

V priebehu deja sa stretávame s motívom čiernej omše. Táto je chápaná buď ako liturgický výraz satanistických spoločenstiev alebo tiež ako kolektívna evokácia démonických síl, ktorá má svoj historický pôvod v sexuálno – magických rituáloch niektorých gnostických siekt.

Temné, démonické podtóny zaznievajú aj v názve „Crowleyskej strednej školy“, ktorú Mulder a Scullyová navštívia. Má to byť zrejme pripomienka na britského mága Aleistera Crowleyho /18755 – 1947/, ktorý sa natoľko preslávil svojím škandalóznym životom, že sám nosil na vizitkách Titul „Šelma“ a vyslúžil si označenie „najviac spustnutého muža na svete“.

Osviežujúcim momentom tohoto dielu je dážď žiab bombardujúci dáždniky oboch agentov. Niečo podobné bolo dokumentované v komplexe javov označovaných v anglicky hovoriacich krajinách ako „fafrothskies“ /termín odvodený z výrazu „falls from sky“ – "pády z oblohy“./ Dôkaz o tom, že z neba môžu padať naozaj aj veci, pre ktoré veda zatiaľ nenachádza vysvetlenie, predstavuje i spŕška živých žiab, ktoré v roku 1939 dopadla vo Wiltshire /Anglicko/ v takom množstve, že nimi boli pokryté ulice a nedalo sa po nich chodiť bez toho, aby človeka nestúpil na niektorého z týchto obojživelníkov. Jedna zo svedkýň 27. júla 1979 pre „Bedforshire Times“ povedala:

„Presný dátum si síce nepamätám, ale muselo to byť niekedy v júli 1979.Bola nedeľa a pršalo po celý deň. Padal lejak a fúkal vietor Aj na druhý deň bolo mokro. Na dvore pred domom mám ohradený priestor pre svoju mačku a tam som na dlaždičkách uvidela niečo, čo na prvý pohľad vyzeralo, ako napoly vyrastené pulce. K môjmu prekvapeniu to však boli samé malé žabky. Povedali sme si doma, že v nedeľu asi museli padať žaby. Koncom týždňa som chcela v záhrade kosiť trávnik. Nestačila som žasnúť, pretože tráva bola úplne pokrytá malými zelenými a čiernymi žabkami a na kroví viseli ikry. Spolu s vnúčatami sme žabky opatrne pozbierali a odniesli do bezpečia. Urobili sme im prístrešok a celé leto sme ich pozorone sledovali. Vlani /1980/ nám už z nich ostali len tri, tie však dorástli do normálnej veľkosti.“

V priebehu októbra a novembra 1987 takisto padali počas hustého dažďa z oblohy malé ružové žabky: „Narážali do dáždnikov, padali na chodníky a po stovkách odskákali do neďalekých potokov a záhrad“, popisoval Daily Mirror.

Tento bizarný jav nie je dodnes uspokojivo vysvetlený a zdá sa, že hospôsobuje niečo oveľa podivnejšie ako obyčajná gravitácia.