Ohromený Mulder objaví svoju sestru Samanthu, ktorá zmizla pred 22 rokmi. Tá za svojich rodičov prekvapujúco označí mimozemských návštevníkov a v ďalších minútach a Mulder so Scullyovou pustí po ešte „horúcej“ stope neznámeho lovca ľudí, ktorý vraždí na severovýchode Spojených štátov.
Táto epizóda nás opäť privádza k úvahám o vzťahu únosov k reprodukčným technikám. Z analýzy niekoľkých stoviek prípadov si môžeme vyvodiť, že sa cudzinci nesmierne zaujímajú o mechanizmus ľudského rozmnožovania. Ich záujem sa jednak sústreďuje na samotný pohlavný akt, ale aj na emocionálne zážitky, ktoré sú s ním zviazané a tiež na oba aspekty materstva – biologický i psychický.
„Nie je nám nič známe o vytvorení druhu bytostí, ktoré by vznikli ako hybrid človeka a mimozemšťana, okrem toho, že zhromaždené údaje dokazujú, že je to naozaj možné“, povedal známy bádateľ fenoménu únosov do UFO Budd Hopkins v rozhovore pre kalifornský časopis „UFO“. „Takisto nevieme, aké je alebo bude predurčenie týchto bytostí. Sú to jedny z otvorených dverí v hypotetickej miestnosti, cez ktoré práve prechádzame alebo jedny z tých, ktoré sa usilujeme otvoriť. Domnienka, že tieto bytosti od nás odoberajú iba genetický materiál je iba zjednodušením veci, kedže od nás "odoberajú“ takisto aj „materiál emocionálny“. Po dlhé roky nás kŕmili historkami o kozmických bratoch žijúcich kdesi vo vesmíre v dokonalých svetoch, kde neexistuje zločin, korupcia, AIDS a ďalšie podobné veci. Všetko je tam zázračné ako v nebi. Prichádzali tu, aby nás prehovorili k vytvoreniu takéhoto neba. To, čo však odhaľujeme, ukazuje sa byť niečím úplne odlišným! Vyzerá to tak, že niečo tieto bytosti priťahuje k nám. Nemyslím, že iba genetický materiál. Domnievam sa, že to súvisí s bohatstvom našej psychiky."
Na otázku z čoho vyplýva táto domnienka, Hopkins odpovedal: „Po prvé, ide o fakt tvorenia hybridov – čisto fyzický. Okrem toho existuje ešte opätovný únos matiek alebo otcov, teda osôb, od ktorých boli odobraté bunky. Vyzerá to tak, že bytosti skúmajú emocionálne vzťahy spájajúce rodičov a ich potomstvo. Z nejakých dôvodov cudzincom záleží, aby "rodič“ podržal „svoje“ dieťa. Keď sa to stane, pozorujú túto scénu s neobyčajnou pozornosťou. Samozrejme vôbec tu nejde o pohyby danej osoby, ktorá jednoducho drží dieťa. Ide tu skôr o telepatické prijatie jej emócií, pocitov. V niekoľkých prípadoch poprosili „matku“, aby ukázala, ako vyzerá dojčenie."
Ak zoberieme do úvahy tieto údaje, nemôže nám byť ľahostajný neustále sa opakujúci systém správ, v ktorých obete únosov hovoria, že už od mladosti sa im sugerovala predstava, že niektoré mimozemské bytosti sú ich skutočnými rodičmi. Týmto osobám sa vtĺka do hláv, že ženy s ktorými bývajú pod jednou strechou, nie sú ich ozajstnými matkami, ale akési s nimi nespriaznené uzurpátorky. Unesený často po celý život nosí v sebe toto kontroverzné presvedčenie a verí, že žena, ktorá ho v bolestiach porodila, vychovala a chránila, je uzurpátorka. Odtiaľ je už len krok ku konečnej decízii: bytosť, ktorá ho miluje, má byť potom tá, ktorá v skutočnosti robí na ľuďoch svoje experimenty.
Ako možno veriť takémuto dôveru nevzbudzujúcemu prameňu, že jeho rodičia pochádzajú spoza hraníc Zeme? Mulderovo heslo „Neverte nikomu“ je teda v tomto prípade naozaj namieste. Veď aj keby sme tu mali do činenia s genetickým inžinierstvom a implantáciou mimozemských génov do našej populácie, i tak to neoprávňuje „cudzincov“, aby ženy, ktoré porodili a vychovali deti, označili titulom uzurpátoriek.
Keď si ešte raz zhrnieme všetko to, čo vieme o záujmoch iných bytostí o úlohe rodičov vo výchove potomstva ako aj ich typických scenároch uvádzania obetí únosov do bludu, ťažko sa zbavíme dojmu, že s tie všetky rozprávania o mimozemských rodičoch naozaj udiali a že tu ide o naozajstný spôsob manipulácie s psychikou unesených, len aby sa stali poslušnejšími príkazom prišelcov z vesmíru.