Dr. Miloš Jesenský

[02x21] Kalusári (The Calusari)

V tejto časti privedie záhadná smrť malého chlapca v detskom parku oboch agentov k poverčivej starej žene a k jej vnukovi Charliemu Holveyovi, ktorý je podľa všetkého posadnutý diablom.

Posadnutosť, ktorá sa tak stáva ústredným motívom tejto epizódy, sa už od nepamäti považuje za vniknutie cudzej entity do tela človeka a zložité rituálne postupy k jej vypudeniu z tela obete sa nazývajú exorcizmus. Exorcizmus bol známy už v najstarších kultúrach a história pozná mnoho prípadov týchto obradov hlavne z obdobia stredoveku.

V súčasnosti sa katolícky obrad exorcizmu prevádza hlavne v Taliansku, Španielsku, Francúzsku a Nemecku podľa pravidiel určených príručkou „Rituale Romanorum“ /1614/. Exorcizmus sa zásadne vykonáva počas bieleho dňa v kostoloch, kaplnkách alebo zvlášť vysvätených miestach duchovným, ktorý je k prevádzaniu tohoto úkonu vyzvaný príslušným biskupom, ak je posadnutého spoľahlivo vylúčené, že nejde o hysterickú reakciu.

V stredoveku bol pojem posadnutosti rozšírený o ďalšie formy psychických abnormalít ako je napríklad námesačnosť, hystéria a podobne. Je zaujímavé, že viacerí lekári sa zhodnú v názore, že posadnutosť v tradičnom chápaní veľmi dobre vysvetľuje diagnózu schizofrénie, či rozpoltenie osobnosti.

Čo to je však rozpoltená osobnosť? Ako vôbec došlo k jej rozpolteniu, na koľko častí a čím?

Posadnutosť sa v typických prípadoch preavuje zmietaním, konvulzívnymi kŕčmi, vykrikovaním obscénnych a rúhavých výrokov, telekinézou a celým radom ďalších paranormálnych aktivít. Okrem toho boli občas v tele postihnutého /nielen v tráviacom trakte/ objavené tzv. injektá, hlavne vlasy, chlpy, kus dreva a kovu, ktoré bývajú vyvrátené, iné objavené až pitvou. Niekedy išlo aj o predmety takých rozmerov, že bolo vylúčené, aby sa do organizmu dostali nejakým telesným otvorom.

Nedávno spôsobilo značný rozruch vyhlásenie Dr. Arthura Guirdhama, psychiatra z Veľkej Británie, podľa ktorého „ľudia trvajúci na tom, že posadnutosť neexistuje, nikdy nevideli žiaden prípad alebo pokiaľ aj áno, boli tak zaslepení svojimi predsudkami, že stratili dočasne schopnosť stanoviť príznaky.“ Dr. Guirdham súčasne z vlastnej praxe popísal množstvo prípadov, kde sa klasifikácia posadnutosti ukázala byť veľkým prínosom pre vyšetrenie pacientovho prípadu. Hovorí tiež o pacientovi, ktorý agresívne napadol bez zjavnej príčiny svojho priateľa a lekárovi povedal: „Niečo, čo nie som ja, sa dostáva do mňa a núti ma robiť tieto veci.“

Záujem spoločnosti o možnosť posadnutia človeka démonom v nedávnych rokoch opäť rozvírili spisovatelia ako William Peter Blatty, podľa knihy ktorého natočil William Friedkin kultový horor „Exorcista“ a filmy ako „Rosemary má dieťatko“ Romana Polanského, Radotov „Hrozný osud Guillameuta Babina“, „Parfém dámy v čiernom“ Francesca Barilliho, Starretove „Závody s diablom“ a mnohé dalšie tituly z videoprodukcie. Diabolský paroxyzmus, ako sa zdá, vyvolal i reakciu cirkevných kruhov.

Charakteristické je preto varovanie duchovného Briana Tylora: „Vaše deti sú v nebezpečí, môžu byť nakazené kultom démona. Je to rovnako nebezpečné ako narkotiká a v blízkej dobe sa stane obrovským problémom. Deti, ktoré priťahuje všetko tajomné, sa prirodzene stanú obeťami síl, ktoré nemôžu kontrolovať“. Jeho kolega, kňaz pôsobiaci v Rock-Islande /Illinois/ k tomu na adresu exorcizmu dodáva: „Móda vyháňania diabla sa zvrhla v epidémiu, ako sú narkománia a pornografia“. A do tretice ešte názor biskupa Roberta Mortimera, ktorý v roku 1972 prehlásil: " v čo najkratšej dobe je potrebné otvoriť školy, v ktorých sa budú pripravovať ľudia schopní vyháňať diabla a zlých duchov."

Na prípade Charlieho Holveya v tejto časti Aktov X môžeme pozorovať previazanie javu posadnutosti s inými paranormálnymi úkazmi, hlavne s telekinézou a poltergeistom. Viaceré prípady dokazujú, že aj keď posadnutosť nemôže byť úplne stotožňovaná s prejavmi poltergeistu, je zrejme spôsobená inváziou entít do človeka, nech ich už nazveme akokoľvek.