Publikácie
[02x22] Hmyz (F. Emasculata)
Mulder a Scullyová odhaľujú nekalé praktiky firmy Pink Pharmaceuticals. Firma na tajnú vládnu objednávku testuje pod pláštikom „Centra pre kontrolu chorôb“ /CDC/ biologickú zbraň v podobe parazitov, napádajúcich imunitný systém. Tieto boli objavené pri zbere hmyzu v kostarickom dažďovom pralese.
Ťažko povedať, kto prišiel prvý s myšlienkou použiť pôvodcu choroby ako smrtonostnú zbraň, ale história pozná tento prípad už zo 14. storočia. Vtedy Tatári vystreľovali ponad hradby Janovčanmi obsadenej Kaffy mŕtvoly svojich spolubojovníkov, ktorí zomreli na mor. Išlo nepochybne o účinný spôsob ako ukončiť trojročné neúspešné obliehanie, ale nápad sa ukázal ako značne krátkozraký. Mesto sa síce vzdalo, Janovčania ho opustili, ale rozniesli pôvodcu smrtiacej infekcie takmer po celej Európe.
V päťdesiatych rokoch boli vedci z armádnych laboratórií postavený pred neľahkú úlohu: Ako preveriť skutočnú bojaschopnosť biologických zbraní, na ktorých už toľko rokov pracovali? Presné informácie bolo možné získať iba experimentom, ktorý v roku 1955 uskutočnili agenti CIA v štáte Florida. Prostredníctvom zásobníkov ukrytých v kufríkoch rozptýlili pôvodcu čierneho kašľa, načo vypukla rozsiahla epidémia.
V rokoch 1964 a 1965 sa miestom tajných pokusov stalo San Francisco, Chicago a Washington. Infikované boli autobusové stanice, vlaky a miestne letisko, čím sa skúmala problematika šírenia infekcií po eventuálnom biologickom útoku ZSSR v USA na dvoch stovkách stanovíšť. Keď táto správa nakoniec prenikla do médií, vojenské a bezpečnostné úrady sa bránili tým, že išlo len o pôvodcov bezvýznamných nákaz. International Herald Tribune však priniesol názor expertov, podľa ktorých boli tieto pokusy oveľa škodlivejšie, ako sa vôbec niekto odvážil predpokladať. Infekcia postihla hlavne deti, oslabené osoby a staršiu generáciu občanov.
Tieto pokusy ešte aj dnes pokračujú. V roku 1986 inštitút vo Filadelfii inicioval pokus, pri ktorom bol dobytok v Argentíne infikovaný modifikovaným vírusom besnoty, čo úplne zaskočilo chovateľov.Univerzita v Oregone uskutočnila podobný pokus na Novom Zélande.
Postava doktora Osborna skrývajúceho svoju pravú činnosť za entomologický výskum je zobrazená charakteristickým spôsobom, keďže výskum a aplikácia biologických zbraní máva spravidla takúto nenápadnú podobu. Keď sa napríklad Smitshoniansky inštitút v USA obrátil na univerzity, výskumné centrá a ornitologické stanice v Kórei, Japonsku, Thajsku, Filipínach, v Malajzii a Indonézii so žiadosťou o poskytnutie podkladov mapujúcich hlavné ťahy sťahovavých vtákov vyšli tamojší bádatelia americkým kolegom ochotne v ústrety.
V gigantickej akcii bolo viac ako 400 000 vtákov siedmych stoviek rôznych druhov označených na nohe kovovým krúžkom s inštrukciou „Oznámte číslo krúžku, miesto a dátum odchytu vtáka na adresu Hongkong, P.O. Box 3443. Odmena 1 dolár.“ Veľké skupiny pozorovateľov potom mapovalo na atoloch a ostrovoch v Tichomorí obvyklé miesta odpočinku vtákov na ich transoceánskych ťahoch. V Thajsku akciu koordinovali vedci z armádnych laboratórií a odborníci pre Ďaleký východ z vojenskej spravodajskej služby USA. Výsledky výskumu pod titulom „Skúmanie migrácie živočíchov“ prinieslo odpovede na prvý pohľad úplne nevinné otázky typu: Aké druhy vtákov prelietavajú na svojich ťahoch každý rok nad Áziou? Aké sú ich presné trasy, kde zimujú a kde hniezdia? Aká je rýchlosť ich preletov?
„Pochopiteľne tu vôbec nešlo o využitie vojenských inštitúcií na pomoc civilnej vede“, napísal jeden z dobre informovaných spravodajcov, ktorý objasnil skutočné pozadie tohoto výskumu. „Vojenskí epidemiológovia totiž vypracovali teórie špeciálnych spôsobov nákazy, ktorej nosičmi by boli vtáci, zvieratá a dokonca aj hmyz. Aby však bola zaistená bezpečnosť útočiacej krajiny, teda USA, prebiehalo by infikovanie vtákov pri ich odpočinku na tichomorských ostrovoch.“
počet prístupov dnes: 248