Prvá časť štvrtej série Aktov X nadväzuje svojím príbehom na konečný diel predošlého cyklu – „Talitha cumi“. Mulder v nej pomáha tajomnému liečiteľovi Jeremiášovi Smithovi na úteku pred vrahom ozbrojeným mimozemskou dýkou. Na oplátku ho Smith zavedie na farmu stojacu blízko hraníc na kanadskom území, ktorú obývajú deti – produkty genetických experimentov. „Vidíte budúcnosť“, hovorí Smith, ktorý predstavuje Mulderovi niekoľko identických dvojíc detí, spomedzi ktorých vlastnia dievčatá podobu dávno unesenej Mulderovej sestry Samanthy.
Jeden z kľúčov k tejto epizóde predstavuje možnosť klonovania ľudí, ktorá ešte donedávna patrila na stránky románov science-fiction, a priniesla takmer nekonečné množstvo etických, právnych a spoločenských problémov, s ktorých následkami sa dnešné ľudstvo ešte vonkoncom nedokáže vysporiadať. Zakázaným ovocím biotechnológie sa tentoraz stala manipulácia s bunkou dospelého jedinca spôsobom, aby vyrástla do presnej kópie organizmu, z ktorého pochádza.
Ak pominieme samotný technický popis klonovania, môžeme nazerať na možnosti a hrozby, aké so sebou takáto futuristická technológia môže prinášať. Reakcie verejnosti sú na klonovanie poväčšinou negatívne. Mnoho odborníkov ho považuje za ničím neospravedlniteľné zasahovanie do ľudského života, o stanovisku teológov ani nehovoriac.
Podľa objaviteľa Dr. Iana Wilsona a jeho spolupracovníkov by použitie novej metódy ku zhotoveniu genetických kópií u ľudí bolo „nemorálne, nelegálne a nezmyselné“. Ako však túto záležitosť komentoval londýnsky „The Guardian“, „nezmyselné, neetické a nelegálne veci sa stávajú každý deň“ – veta ako stvorená pre nové pokračovanie seriálu Akty X.
Je viac ako zrejmé, že i keď spoločnosť klonovanie ľudí zamietne, v praktickom živote to vôbec nič neznamená. Vládne úrady môžu síce klonovanie ľudských jedincov priamo zakázať, obmedziť, či kontrolovať, ale to nebude veľa platné. Ako prehlásil profesor Tendler, prednášajúci etiku medicíny na jednej z vysokých škôl v New Yorku, ťažko môžeme vývoju stavať hranice: „Jediným zákonom vo vede je, že čo má byť urobené, bude aj urobené“.
Medzinárodná dohoda o moratóriu na klonovanie ľudí, ktorá bola medzičasom podpísaná, je pre ľudskú spoločnosť mimoriadne zložitým rébusom. Politológovia poukazujú na fakt, že až atómové hríby, ktoré sa zdvihli nad Hirošimou a Nagasaki ukázali hrozby, aké so sebou nesie nukleárna vojna a preto sa ľudstvo bude zahrávať i s genetikou dovtedy, pokiaľ sa nepopáli. I keď veľmoci zakážu klonovanie, výskum bude zrejme pokračovať v ilegálnych čierych projektoch, ako to zobrazujú Akty X, či na nejakom hrôzostrašnom ostrove nového doktora Moreaua.
A tak predstavuje klonovanie do budúcnosti naozajstnú časovanú bombu: ľudskí mutanti, klonovaní komandosi, dvojníci, či zámerne retardované bytosti bez mena a identity, ktoré budú zneužívané v tých najťažších prácach, či predmetom rozmarov mocných, hrajúcich sa na Boha.