Publikácie

[ späť ]
Publikácie  Akty X Dr. Jesenského  [04x02] Nepokoj (Unruhe)

[04x02] Nepokoj (Unruhe)

X Files – epizóda 04×02

Mulder a Scullyová odchádzajú do oblasti severného Michiganu, aby objasnili únos mladej ženy Mary Lefantovej, krátko potom ako jej priateľa zavraždili v aute bodnou ranou cez ušný otvor. Keď sa Mary opäť objaví, obaja agenti s prekvapením zistia, že na jej mozgu vykonal niekto transorbitálnu lobotómiu a pustia sa po stope vraha, ktorý je schopný zobrazovať svoje myšlienky fotografickým prístrojom.

Mulder sa domnieva, že tieto snímky umožňujú pohľad do tajných predstáv zločincovej mysle a svojej kolegyni predvedie impozantné znalosti na tému mentálnej fotografie. Tento fenomén totiž naozaj existuje: myšlienkografia, ako sa niekedy zvykne nazývať sa uskutočňovala pravdepodobne už koncom 19. storočia, keď niektorí senzibili tvrdili, že sú schopní prenášať obrazy zo svojej mysle na film. Výsledným obrázkom, získaným v priebehu ich experimentov sa vtedy hovorilo dorchagrafy.

V roku 1910 testoval v laboratóriu Tokijskej univerzity profesor Tokomiči Fukurai pani Ikuko Nagaovú, ktorú požiadal, aby preniesla obrazy svojej mysle na neexponované filmové dosky. Pri pokuse sa nepoužil fotoaparát a fotografická doska bola vložená medzi dve iné. Experiment dopadol úspešne: žena dokázala skutočne „odtlačiť“ svoj mentálny obraz na prostrednú dosku.

Dejiny moderných výskumov parapsychológie zaznamenali v šesťdesiatych rokoch zvláštne experimenty profesora Jula Eisenbuda, psychológa z Denveru, ktorý v šesťdesiatych rokoch vyšetroval zvláštne schopnosti hotelového poslíčka Teda Seriosa. Profesor študoval Seriosove schopnosti po niekoľko rokov a dospel k záveru, že tento muž je naozaj schopný vyvolávať svojou vôľou obrazy na fotografickom filme aparátu značky Polaroid.

Ako prebiehali samotné pokusy, popísal profesor Eisenbud nasledovnými slovami: Ted pracuje posediačky, prístroj si oprie o kolená, objektív smeruje k hlave. Inokedy drží aparát niekto iný asi v 50 centimetrovej vzdialenosti od jeho hlavy. Potom sa Ted sústredí. Tep jeho srdca sa zrýchľuje, potí sa. A potom odrazu prichádza okamih, keď cíti, že ma v očiach fotografiu pripravenú. Rýchle stlačí alebo nechá niekoho iného stlačiť spúšť. Takto, s objektívom namiereným proti jeho hlave, by mala z aparátu vyjsť iba fotografia Tedovej tváre. Neostrá fotografia, pretože aparát nie je od fotografovaného objektu dostatočne vzdialený. Ale tu začína nevysvetliteľné: Tedova tvár na fotografiách nie je, snímky sú úplne tmavé. Akoby niekto objektív prikryl rukou. Od čiernych fotografií pomaly prechádzame k bielym, ako keby bol objektív namierený na luster s dvoma stovkami sviečok. Po dlhej sérii bielych sa na filme konečne objavuje myšlienka. Jej prvé fotografie sú často nedešifrovateľné. Sú akoby v hmle, akoby fotoaparát nebol zaostrený. Zrazu však hmla ustupuje a nabýva určitejšiu formu. Spresňuje sa do obrazov, ktoré sú stále zreteľnejšie. Palác v Chicagu. Stanica v Denveri. Námestie Sv. Petra z výšky. Most. Ľudské postavy.

Spôsob, ktorým Serios dokázal mentálne pôsobiť na fotografický materiál ostal dodnes neznámy a on sám po niekoľkých rokoch experimentovania svoju schopnosť úplne stratil.

aktualizácia: 28.01.2017 | počet zobrazení: 1675

počet prístupov od 10.02.2007: 706660
počet prístupov dnes: 229