Publikácie
[04x03] Domov (Home)
Mulder a Scullyová odchádzajú do pennsylvánskeho mestečka Home, aby poskytli pomoc šerifovi Taylorovi, ktorý si nevie poradiť s hrôzostrašným nálezom mŕtveho novorodenca. Pri svojom pátraní narazia na spustnutú farmu obývanú desivou rodinou, ktorej znetvorení členovia predstavujú výnimočnú zbierku inak zriedkavých genetických abnormalít.
„Naše telá sú iba nosiče pre replikáciu génov“, hovorí Scullyová Mulderovi na lavičku pred šerifovou kanceláriou, čím v istom zmysle oprašuje starý Butlerov aforizmus, že sliepka je iba prostriedkom dobrým jednému vajcu k tomu, aby urobilo ďalšie vajce. Prednedávnom túto vtipnú myšlienku prekvapujúcim spôsobom rozvinul v knihe „Sebecký gén“ americký biológ Richard Dawkins. Podľa neho sa každý gén usiluje čo najviac pomnožiť, pričom naše telá predstavujú iba schránku, kde sa gény dočasne zhromažďujú: „Sme stroje umožňujúce prežitie – automatické vozidlá slepo naprogramované k tomu, aby uchovávali oné sebecké molekuly, ktorým sme si zvykli hovoriť gény. Sídlia v obrovských kolóniách v bezpečí útrob nemotorných, pachtiacich sa robotov, sú vo mne i vo vás, stvorili nás, naše telá a naše vedomie. Uchovávať ich, to je hlavný dôvod našej existencie.“
Ak ste pozorne sledovali tento diel až do konca, nájdete medzi jeho záverom a poslednou vetou Dawkinsovho citátu vysvetlenie, prečo sa matka s jediným synom, ktorý prežil boj mutantnej čeliadky s oboma agentami vydávajú na cestu, aby si založili nový „domov“ a uchovali príšerné genetické dedičstvo svojej famílie formou incestu i naďalej.
Táto epizóda pripomína jednu z poviedok majstra horrorových príbehov Howarda P. Lovecrafta pod názvom „Číhajúci des“. Píše v nej o opustenej usadlosti Martensenovskej rodiny, ktorú v roku 1670 založil obchodník Gerrit Martense z New Amsterdamu. Usadlíci sa tohto miesta obávali ešte aj v čase, kedy bola budova farmy v ruinách a zarastená kríkmi, keďže sa vedelo o pocestných, ktorí na jej okolí zmizli bez stopy, prípadne našli ich roztrhané telá. O tomto mieste sa šírili podivné chýry, týkajúce sa samotnej rodiny Martensenovcov, ich dedičných zvláštnostiach, rodinných záznamoch a vražde po ktorej sa im ľudia začali vyhýbať. Potomkovia Gerriho Martensa žili v nesmiernej izolácii, takže sa s ostatnými osadníkmi už len ťažko dokázali dohovoriť. Ich spoločenské kontakty úplne vyzmizli, členovia rodiny sa ženili a vydávali len medzi sebou a postupne zdegenerovali. Po brutálnej vražde Jana Martensa v roku 1763, ktorý bol známy tým, že odmietol predsudky a podivínstvo svojej rodiny sa síce zákonom požadované dôkazy nenašli, ale Martensonovci boli od tých čias vylúčení z ľudskej spoločnosti. Nikto sa už s nimi nestýkal a všetci sa na hony vyhýbali ich pustnúcemu panstvu.
Istý čas sa členom rodiny darilo žiť aj v úplnej izolácii, v ktorej prežili vďaka tomu, čo si na statku vyrobili, keďže svetlá svedčiace o ich prítomnosti osadníci vídavali až do roku 1810. Keď však v roku 1816 prišla skupina kolonistov na prieskum ich pozemkov, našla usadlosť opustenú a v rozvalinách. Na okolí nebolo vidieť žiadne kostry, čo v prípade degenerovaného rodu svedčilo skôr o odchode, ako o smrti – práve tak ako v tejto epizóde Aktov X.
počet prístupov dnes: 171