Publikácie
[04x10] Terma (Terma)
V pokračovaní predchádzajúceho príbehu sa za pomoci väzňa z vedľajšej cely podarí Mulderovi uniknúť z hrôzyplného ruského gulagu, ale Krycek je mu stále v pätách. Medzitým vo Washingtone zatknú Scullyovú, pretože odmietla spolupracovať s vyšetrovacou komisiou na Mulderovom prípade, skôr ako sa jej partner vráti z Ruska.
Zatiaľčo sme v predchádzajúcom texte komentovali samotnú udalosť, ktorá inšpirovala scenáristov Aktov X, pozriem sa tentoraz na hlavné miesto deja na ktorom skončila dobrodružná misia agenta Muldera.V tomto prípade nemožno upodozrievať tvorcov, že to svojmu televíznemu hrdinovi uľahčili – týka sa to práve tak pracovného tábora, ako aj prírodných zvláštností sibírskej lokality, ktorá bola nenadarmo nazvaná tatárskym výrazom pre „Spiacu zem“. Zatiaľčo o tej prvej gehenne sme mali možnosť čo-to si prečítať zo Solženicynových románov, drsná príroda nie je o nič milosrdnejšia ako väzenskí strážcovia, ktorí prevádzajú podivné experimenty na väzňoch včítane Muldera.
Mulderovo strádanie v divočine a pobyt štvancov, ktorí utiekli pred osudom pokusných králikov vo väzenskom tábore, aj keď za cenu amputovaného ramena nie je ani zďaleka kempovaním na ihličím pokrytej lesnej pôde. „Bola to strašná cesta hlbokými lesmi a cez horské hrebene, kde nepretržite pršalo a je div, že som tam od vyčerpania nezahynul“, popisuje svoj pobyt v tejto oblasti istý americký cestovateľ na počiatku nášho storočia. „Údolia a hory, jednoducho celá oblasť bola pokrytá niečím ako rašelinou, ktorá sa vytvorila mnohoročným padaním jedľového ihličia. Nohy koní po mnoho dní zapadali do tejto hmoty.“
A ako vyzerajú kulisy dramatického príbehu Mulderovho pátrania za mimozemským materiálom z Podkamennej Tunguzky hovorí aj v knihe „Sibír: Jej dobytie a rozvoj“ Jurij Semjonov nasledovnými slovami: „Tajga nie je len obyčajnou lesnatou oblasťou. Je porastená rozľahlým a ponurým pralesom, v ktorom slabí a neopatrní tvorovia nezriedka zahynú v nepreniknuteľných húštinách a nebezpečných močiaroch, kde zanikne všetko, čo tieto pasce pohltia, a to, čo rastie nad nimi, vyzerá ako vopred odsúdené k záhube. Veľké kmene pováľaných stromov pozvoľna trúchnivejú v kalnej vode.“
Odborníci z „Výboru pre výskum meteoritov“, ktorí prichádzali s viacerými výpravami do Tunguzky za tým účelom ako Mulder, mali presne tú istú odstrašujúcu skúsenosť. Jeden z nich, Dr. Ivan Lissner sa vyjadril: „Tajga je prales, stovky míľ sa krčíte a ďalšie míle sa zničení, vyhladnutí a zmrznutí plazíte ďalej – a nakoniec sa aj tak utopíte v bažine.“ Predstava scenáristu o mimozemskej hmote, ktorá Muldera priviedla až tak ďaleko, má fakticky niečo do seba. V roku 1957 objavil člen AV ZSSR Dr. A. A. Javnel vo vzorkách pôdy, ktoré boli odobraté a transportované z Tunguzky do Moskvy rokoch v dvadsiatych rokoch malé útvary pripomínajúce trblietavé kovové guličky, často zoskupených do strapcov. Boli nájdené v hline, práve tak ako aj v častiach porastu. Skladali sa poväčšinou zo silikátu a magnetitu a ich mimozemský pôvod bol uspokojivo dokázaný. Čo však naozaj dopadlo z vesmíru pred deviatimi desaťročiami do oblasti Podkamennej Tunguzky nie je dodnes známe…
počet prístupov dnes: 137