Obyvatelia kolónie ilegálnych sezónnych robotníkov na hraniciach Kalifornie s Mexikom sú svedkami zvláštneho javu – spŕšky žltého dažďa. Po údere hromu objavia mŕtve telo miestnej dievčiny Márie Dorantesovej, ktorá odbehla za stádom kôz za blízky pahorok, zmrzačené a akoby rozleptané. Poverčiví obyvatelia označia za páchateľa chupacabras, mýtického netvora tejto oblasti.
Farebný dážď je iba jednou zložkou tejto záhady. Mulder sa stručne zmieňuje o fenoméne forteana transient, kam sa zaraďujú i spŕšky nezvyčajných dažďov: žltý padal 14. februára 1970 v Janove, zelený 26. marca 1948 v Daytone /Ohio/. Čo sa týka samotnej záhady tvora prezývaného chupacabras, treba povedať, že pod týmto menom už viac ako storočie vyčínajú okrídlené príšery na karibskom ostrove Portoriko, v Mexiku a v španielsky hovoriacich regiónoch na juhu USA, z časti Floridy, Texasu a Arizony.
Invázia hrozivých „kozích upírov“ vyvolala medzi obyvateľstvom takú paniku, že sa otvorene domáhajú rázneho zákroku úradov. Ich domáce zvieratá, predovšetkým malé prežúvavce totiž zabíjajú stvorenia, ktoré im vysávajú krv, konzumujú vnútorné orgány a príležitostne útočia aj na ľudí. Kedysi dávno sa ich výskyt spájal so silami temnôt, dnes – ako zisťuje i Mulder – prišli do módy mimozemšťania. Zatiaľčo obaja televízni agenti rozpletajú v okrese Fresno zamotaný prípad mexickej melodrámy partnerského trojuholníka mladej Mexičanky a dvoch bratov, už 4.10.1995 vydalo veliteľstvo polície v portorickom okrese Carolina vyhlásenie pre tlač pod titulkom „Objavenie podivného zvieraťa“, ktoré si vynútilo rastúce množstvo správ o chupacabras.
O tri dni neskôr zbierala okolo 15.30 hod. obyvateľka dediny Loz Perez Mary Anne Quinonesová trávu pre králikov v záhrade, keď počula, ako na zem padlo niečo ťažké. V smere, z ktorého zvuk prichádzal, uvidela bytosť s veľkými červenými očami, ktorá farbu svojho tela prispôsobovala farbe okolia, presne tak ako chameleón. Mary Quinonesová chcela v panike utiecť, ale v tej chvíli sa nevedela vôbec pohnúť. Iba stála a pozerala ako bytosť otvára ústa, ukazuje veľké zuby a jasnočervené podnebie a vydáva prenikavé ryčanie. Keď sa jej vrátila schopnosť pohybu, začala svedkyňa v strachu kričať, načo príšerný hosť zmizol v krovinách.
Don Anton z Loma del Viento a klienti, ktorí sa práve nachádzali v jeho obchode, zbadali zase zvláštnu bytosť sediacu na chrbáte koňa a vybehli preto von, aby sa jej bližšie prizreli. Tvor sa práve pokúšal uhryznúť koňa, takže sa ho úbohy kopytník pokúšal zo všetkých síl zbaviť, ale keď prišli ľudia, príšera sa vzdialila obrovskými skokmi.
Okrem Portorika je od apríla 1996 cieľom invázie chupacabras aj Mexiko. Mexická televízia vtedy prvýkrát informovala o vzrastajúcom počte podivným spôsobom usmrtených a zmrzačených zvierat v oblastiach Sonaloa, Jalisco a Veracruz. Situácia v Mexiku sa ešte skomplikovala nájazdmi obrovských netopierov z Južnej Ameriky o hmotnosti 10 kg a s dvojmetrovým rozpätím krídel. Napriek tomu, ani útokom týchto impozantných „pánov noci“ nemožno vysvetliť prípady, ako bol ten, ktorý sa odohral v máji 1996 v Chiapase. Na pasienku tu našli 28 mŕtvych býkov, ktorí mali charakteristické stopy po uhraznutí a boli úplne „vycicaní“ z krvi. Ako uviedol denník „El Financiero“ došlo len do konca mája 1996 k 46 útokom chupacabras, ktorým podľahlo viac ako 300 zvierat v 14 mexických štátoch.