Dr. Miloš Jesenský

[04x12] Kadiš (Kaddish)

Epizóda sa začína pohrebom Isaaca Luria, obete rasovo motivovanej vraždy, ktorého telo pochovajú na brooklynskom cintoríne Ben Sion v New Yorku so starobylou hebrejskou knihou pod hlavou. Počas niekoľkých dní sú fyzicky zlikvidovaní členovia neonacistickej skupiny, ktorí sa tohto zločinu zúčastnili a všetko vyzerá tak, akoby Luria vstal z hrobu a v podobe legendárnej hlinenej bytosti – golema, prišiel zo záhrobia pomstiť svoju smrť.

Presne to isté možno uviesť ako nevypovedanú odpoveď na otázku, ktorú položí Mulderovi knihovník z brooklynského archívu judaík: „Aj tak by som rád vedel, prečo sa agent FBI zaujíma práve o golema.“ Samotné slovo „golem“ je prevzaté z amorejského jazyka a v pôvodnom význame označuje niečo neforemné, nedokončené, teda niečo ako „embryonálnu formu hmoty“. Toto označenie sa prvýkrát objavuje v origináli „Žalmov kráľa Dávida“, čo je zbierka liturgických piesní používaným k bohoslužbám, ktorú hebrejský zákon zaraďuje medzi spissy /ketubim/. Ako synonymum pre umelo vytvoreného človeka sa golem označuje až v talmude, zbierke traktátov vykladajúcich bibliu, ktoré sú z istého hľadiska aj vedeckou encyklopédiou obdobia svojho vzniku. V jednom z traktátov – v Sanhedrine – sa nachádza zmienka o tom, ako židovský učenec Raba /4. stor./ zostrojil z hliny človeka, ktorý bol však nemý.

Ďalšiu legendu o golemovi poznáme vo verzii z 12. storočia, kedy v Španielsku zostrojil akéhosi ženského golema k uľahčeniu prác arabsko-židovský polyhistor Šelomo ben Juda ibn Gabirol.

Ďalšia zmienka nás vedie zase do 13. storočia k postave rabína Eliezera z Wormsu, ktorý sa vo svojich spisoch zaoberal aj problém konštrukcie a oživovania umelo stvorených bytostí. Žiaľ, z rozsiahleho rukopisného diela tohto učenca sa do súčasnosti prakticky nič nezachovalo, kedže nenávratne zmizli pri jednom požiari Wormsu počas tridsaťročnej vojny. Podobný osud postihol i rukopisy ďalšieho rabína Elia ben Juda, ktorý žil niekedy v polovici 16. storočia v poľskom Chelme. Je o ňom známe iba to, že patril k veľkým znalcom kabbaly a bol posledným konštruktérom golemov pred známym golemom rabbiho Lowa. Jedna z povestí tvrdí, že ben Juda zostrojil golema, ktorý sa neskôr pokazil a pri páde na zem svojho konštruktéra ťažko zranil.

V našich krajinách je všeobecne známa povesť o Golemovi, ktorého zostavil rabín Jehuda Lowe ben Becalel /1512–1609/, ale ako sa zdá, v dobových prameňoch nenájdeme ani zmienku o tom, že by vytvoril golema – tá sa objavuje až niekedy v polovici 18. storočia. Situácia je o to zložitejšia, že o stvorení golema existujú minimálne dve verzie: podľa prvej bol zostrojený rabínom samotným, podľa druhej mal ako pomocníkov svojho zaťa a jedného zo svojich žiakov. Za mestskými hradbami uhnietli z hliny bytosť, ktorá sa podobala človeku a oživili ju pomocou zaklínadiel a útržku pergamenu so slovami akéhosi starého magického rukopisu. To bol šém, zásadný prvok oživovacieho procesu.

Naproti tomu Jakub Weiss, oživí v predstave scénaristov golema napísaním hebrejského výrazu „amet“ /pravda/ na zápästie magicky oživeného Isaaca Luriu. Po zmazaní znaku alef, ostáva na ruke slovo „met“, ktorý iniciuje premenu jeho tela na hlinený korpus . Následné rozpadnutie v prach na povale synagógy v Park Street prebehne v pôsobivom epilógu ako ilustrácia známeho biblického výroku „Quia pulvis es et in pulverem reverteris“, čo platí práve tak pre ľudí, ako i pre golemov.