Dr. Miloš Jesenský

[04x15] Memento Mori (Memento Mori)

Po tomografickom teste vo washintonskom Holy Cross hospital sa potvdia Sculyovej najhoršie obavy, keď sa dozvie o pozitívnom výsledku vlastného onkologického vyšetrenia. V jej tele nájdu lekári tumor, nachádzajúci sa v nosovej dutine medzi hornou konchou a klinovou kosťou. Ochorenie získala práve tak, ako jedenástka ďalších žien, ktoré už zomreli na mozgový nádor po svojom únose v nedávnej minulosti.

Mulder, korý sa medzitým dostane k Scullyovej vzorkám v istom pennsylvánskom inštitúte maskovanom ako „Stredisko reprodukčnej medicíny“ zisťuje, že v pozadí sa skrýva vládne sprisahanie, do ktorého je zapletený i Scullyovej vyšetrujúci lekár – Dr. Kevin Scanlon. Chorobné zmeny spôsobila u jeho pacientiek vysoká dávka žiarenia potrebná k vyvolaniu superovulácie, ktorou mal byť získaný materiál potrebný k hybridizácii ľudskej a mimozemskej DNA.

V súvislosti s chorobou Dany Scullyovej môžeme odpovedať na niekoľko základných otázok, ktoré sa týkajú samotnej podstaty tohto ochorenia. V rozpore so všeobecne prijímanou predstavou, nie je postrachom 20. storočia syndróm získaného zlyhania imunity, známy pod zlovestnou skratkou AIDS, ale zhubné nádorové ochorenie – rakovina. Každý rok sa registruje na Zemi 6 miliónov nových prípadov u ľudí. Najčastejšie ide o rakovinu žalúdka – 80 tisíc, pľúc – 590 tisíc, prsníkov – 540 tisíc, hrubého čreva – 510 tisíc a krčka maternice – 460 tisíc. Na nádory častejšie ochorejú: chlapci, medzi 20. a 60. rokom života – ženy, po 60. roku života – muži. Súčasne mnohé poznatky vedú k vysloveniu prognózy podľa ktorej sa priemerná veková hranica ochorenia na rakovinu znižuje z doterajších 40 – 50 rokov na 30 – 40 rokov. Nádory sú takisto najčastejšou príčinou úmrtia u detí a mladistvých do 18 roku, a vyskytujú sa už aj u kojencov.

Pri hodnotení ochorenia na rakovinu je dôležitým faktorom desivá rýchlosť patologického procesu – už v prvom roku od momentu určenia zhubného novotvaru totiž zomiera až 60% mužov a 50% žien. Problémom liečenia sa už desiatky rokov zaoberajú tisíce vedcov na celom svete. Médiá obvykle servírujú verejnosti, že čoskoro sa situácia zlepší a nový druh terapie zbaví ľudstvo jeho zákerného nepriateľa. Bohužiaľ práve prehľad tlače smerom do minulosti ukazuje, že sotva možno dúfať v nápravu. Príklady:

• roku 1988 sa píše, že bol „objavený nový liek proti rakovine Interleukina 2 a New England Journal of Medicine ohlásil, že po použití prípravku došlo v 22 prípadoch k ústupu rakoviny a v 11 sa nádory zmenšili o polovicu.“
• v roku 1990 počujeme o „zázračnom lieku proti rakovine objavenom v Írsku, pričom vstupné výskumy napĺňajú optimizmom, že onedlho bude uvedený do spoločenského obehu.“
• v roku 1994 prináša tlač správu, že „čínski vedci objavili liek na rakovinu, ktorý môže zachrániť život miliónom Číňanov zomierajúcim na nádory.“

Pesimizmus do budúcnosti pramení okrem iného z obavy, že aj po súčasných, optimisticky ladených aktualitách, nastúpi presne to, čo po publikovaní predošlých správ: dlhé a rozpačité ticho. Sotva budeme môcť objaviť akési moderné panaceum, ktoré by predstavovalo univerzálny liek na všetky druhy rakoviny. A tak, zatiaľčo osud pôvabnej agentky z televízneho seriálu leží v rukách scenáristov, pre reálnych pacientov rieši dilemu zdravia a choroby, života a smrti osud, prípadne progres lekárskej vedy.