Obaja agenti sa podieľajú na vyšetrovaní katastrofy dopravného lietadla letu 549, ktoré sa zrúti 30 míľ od Alabamy v štáte New York. Armádni špecialisti od samého začiatku spriadajú sieť dezinformácií, aby zakryli skutočnosť, že stíhacie lietadlo, ktoré sa pokúšalo zostreliť UFO sprevádzajúce let 549 spôsobilo celú katastrofu. Jedným z najznámejších, i keď vďaka chladnej hlave šéfov protivzdušnej obrany nie takých tragických prípadov podobného druhu, je stretnutie Boeingu 737 Britských aerolínií s neznámym objektom zo 6. januára 1995 o 18.45 hod. 13 kilometrov južne od letiska v Manchesteri.
V správe Úradu pre civilné letectvo /CAA/ sa uvádza, že k stretnutiu došlo vo výške 4000 stôp na Penninami. Hoci bola tma, viditeľnosť presahovala 10 kilometrov pri silnom severozápadnom vetre. Lietadlo práve prelietavalo nad rozoklanými bralami Penninského hrebeňa, keď pilot spolu s prvým dôstojníkom pozoroval osvetlený objekt, ktorý minul lietadlo vysokou rýchlosťou na pravom krídle v opačnom smere. Pozorovali ho v pravej časti čelného skla a bočným okienkom, pričom teleso nevydávalo žiaden zvuk. Prvý dôstojník sa inštiktívne prikrčil, keď sa mihlo okolo.
Svedkovia sa zhodovali na tom, že objekt, ktorý ich veľkou rýchlosťou míňal z pravej strany mal tvar klina s čiernym pruhom na boku. Rýchlosť odhadovali na niečo medzi malým športovým lietadlom a tryskovým lietadlom, hoci išlo len o dohad. Objekt sa nepokúsil o zmenu kurzu a nebolo počuť žiaden zvuk. Podľa výpovede kapitána bolo teleso osvetlené radou malých svetiel, podobne ako sú na vianočnom stromčeku. Prvý dôstojník, ktorý sa s kapitánom v otázke svetiel rozchádzal sa zase domnieval, že objekt bol osvetlený pristávacími svetlami ich vlastného lietadla, ktoré boli v tomto štádiu už rozsvietené. Obaja však boli skalopevne presvedčení, že sa jednalo o pevný objekt a žiadny meteorologický fenomén, balón alebo iný známy lietajúci objekt, ktorý by hneď spoznali.
Aj keď tajomný objekt nebol na rozdiel od B 737 lokalizovaný pozemnou
radarovou stanicou v Dayne, úryvok prepisu rádiového spojenia na pozícii
119.4 dokazuje, čo sa stalo, keď lietadlo dostalo vo výške 4000 stôp
v 18:45:30 hod. povolenie k pristávaciemu manévru:
B 737: Práve sme tu mali niečo, čo nás veľmi rýchlo
minulo po pravej strane.
Manchester: Na radare nič nemáme. Bolo to … hm …
lietadlo?
B 737: Malo to svetlá a veľmi rýchlo to minulo pravobok.
Manchester: A nad vami?
B 737: Hm, len trochu pod nami, áno.
Manchester: Nespúšťajte to z očí, v tomto okamihu nič
nevidím … tak to muselo byť veľmi rýchle alebo to veľmi rýchle
zostúpilo dolu, keď vás to minulo … myslím.„
B 737: Okay. To by sme mali.“
Vyšetrovanie postupne dokázalo, že sa mohlo jednať o závesný klzák, paraklzák, či ultraľahké lietadlo, keďže je silne nepravdepodobné, aby sa ich let realizoval v noci, pri silnom vetre a nad riskantnou zónou Penninského chrbáta. Ako potvrdilo oficiálne komuniké armády nešlo o žiaden vojenský let, a je dôvod tomu veriť, kedže sotva by sa mohol uskutočňovať v bezprostrednej blízkosti frekventovaného letiska a naviac by ho nezaznamenal veľký počet radiolokačných zariadení dislokovaných na tomto území.