Dr. Miloš Jesenský

[04x22] Elégia (Elegy)

Mulder a Scullyová prichádzajú do malej kolkárne vo Washingtone, aby vyšetrili vraždu mladého dievčaťa. Za posledné tri týždne je to už tretia neobjasnená vražda v meste.

Aj keď vyšetrovanie sprvoti vrhá podozrenie na Harolda Spulera, pacienta tamojšej psychiatrickej kliniky, neskôr dôjde k demaskovaniu vrahyne v podobe duševne narušenej zdravotnej sestry. Paranormálnym prvkom tohto príbehu sú tzv. „krízové zjavenia“, kedy sa človek v smrteľnom nebezpečenstve neočakávane niekomu objaví a potom zmizne, tak ako to bolo pozorované u prízrakov. Neskôr sa spravidla zistí, že práve v tej chvíli utrpel na inom mieste ťažký úraz alebo zomrel.

Ako klasický prípad tohto druhu z archívov Spoločnosti pre výskum psychiky /SPR/ sa uvádza príbeh istej Anne Collyerovej z Camdenu, ktorá sa jednej januárovej noci 1856 prebudila v spálni svojho domu v štáte New Yersey a s počudovaním „uvidela“ svojho syna Josepha stojaceho vo dverách. Bolo to naozaj zvláštne, keďže Joseph Collyer sa v tej chvíli mal plaviť ako kapitán parníka po Mississippi viac ako 1600 kilometrov od domova.

Mrs. Collyerovú opanovala neblahá predtucha, keďže ho zazrela s poranenou tvárou a obväzom na hlave. Keď ráno rozprávala svoj nočný zážitok ostatným členom rodiny, upokojovali ju tvrdením, že mala iba zlý sen. Približne o štrnásť dní prišla napokon správa, že kapitán Collyer zahynul pri zrážke dvoch parníkov, pri nej došlo k zrúteniu lodného šťažňa, ktorý ho privalil a rozdrvil mu hlavu. K nešťastiu došlo vo chvíli, keď matka videla zjavenie svojho syna.

V roku 1886 publikoval vyšetrovateľský kolektív zmienenej Spoločnosti pre výskum psychiky prácu pod názvom „Prízraky živých“ /Phantasms of the living/. Išlo o obsiahlu monografiu, kde sa na 1400 stranách rozoberá takmer sedem stoviek prípadov, ktorých viac ako polovica pojednáva o zjaveniach prízrakov v časovej korelácii s momentom smrti alebo iným krízovým momentom v ľudskom živote. Jeden zo zostavovateľov, Edmond Gurney, na margo zistení SPR uviedol, že on i jeho kolegovia boli „prekvapení počtom údajných zjavení vo chvíli smrti alebo v jej blízkosti…“

O niektorých aspektoch „Krízových zjavení“, či „smrteľných zhôd“ prebiehajú už po desaťročia neutíchajúce diskusie. Zaberajú tieto zjavenia reálny priestor, alebo sú iba obrazmi v mysliach príjemcov? Zatiaľčo sa experti SPR Frederick Myers a Edmund Gurney navrhli hypotézu, podľa ktorej môže tento fenomén vysvetliť telepatia, v päťdesiatych rokoch nášho storočia túto predstavu zásadne odmietol Dr. Hornell Hart z Dukovej univerzity v Severnej Karolíne. Dr. Hart totiž dospel k názoru podľa ktorého majú zjavenia určitú reálnu a autonómnu existenciu. Tento bádateľ bol presvedčený, že krízové zjavenia sú určitým druhom „tela duše“, ktoré sa oslobodzuje z fyzickej podoby v momente smrti alebo i v priebehu života.

Dr. Louisa Rhineová, ktorá zozbierala najviac skúseností zo zjavení v Spojených štátoch má však na ne iný názor, keď ich považuje za určitý druh halucinácie mimozmyslového vnímania, existujúci len vo vedomí človeka.